Opis
Coprinellus micaceus má malý klobúk, zvyčajno 1–5 cm, žltohnedý alebo hrdzavohnedý, zvoncovitý, s výraznými ryhami prebiehajúcimi od okraja takmer do stredu. Mladé plodnice sú pokryté jemnými, bielkastými, trblietavými zrnkami, ktoré pripomínajú omrvinky sľudy a dážď ich ľahko zmyje. Hlúbik je biely, krehký a vo vnútri dutý, 3–10 cm dlhý. S vekom lupene tmavnú od bielej cez hnedú až po čiernu.
Rastie od mája do novembra, zvyčajne v hustých trsoch na pňoch a koreňoch listnatých stromov, tiež na zakopanom dreve, v záhradách, parkoch a pozdĺž ciest. V Poľsku je bežný. Po mnohých dňoch dažďa alebo niekoľko hodín po zbere sa lupene roztekajú na čiernu tekutinu podobnú atramentu.
Najľahšie sa dá zameniť s inými druhmi rodu Coprinellus, najmä s Coprinellus truncorum, od ktorého ho v teréne prakticky nemožno rozoznať, a s hnojníkom atramentovým, ktorý pri konzumácii s alkoholom spôsobuje nepríjemné príznaky. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.
Určovacie znaky
- Klobúk
- Zamladi oválny až valcovitý, 1–2,5 cm v priemere, potom zvoncovitý, niekedy so širokým úbočkom, nakoniec rozložený a mierne vypuklý, 0,8–5 cm v priemere a niekoľko centimetrov vysoký. Okraj vráskavý, ryhovaný takmer do stredu (ryhy zodpovedajú polohám dlhších lupení), u starších plodníc radiálne rozorvaný a mierne vyhrnutý nahor. Farba žltohnedá až hrdzavohnedá, často s tmavším stredom, bledšia (krémová) smerom k okraju; klobúk je hygrofánny. Zamladi je pokrytý bielkastými, trblietavými zrnkami – zvyškami všeobecného závoja, ktoré sa skladajú z bezfarebných, hladkých, guľovitých buniek s priemerom asi 25–65 µm (najčastejšie 40–50 µm). Zrnká dážď ľahko zmyje, takže staršie exempláre sú často hladké. V mokrom počasí sa klobúk rozteká.
- Hymenofor (spodná strana klobúka)
- Lupene husté, úzko pripojené k hlúbiku, zamladi biele, potom tmavohnedé, nakoniec čierne; ostria zostávajú dlho biele. Roztiahnutie klobúka rozdeľuje lupene pozdĺž stredovej roviny a trhá okraj na lúče. Autolýza (roztekanie) začína spodnou časťou lupení skôr, ako horná časť úplne sčernie. V mokrom počasí sa lupene roztekajú na čiernu tekutinu nasýtenú výtrusmi; proces môže začať už hodinu po zbere.
- Hlúbik
- Dĺžka 3–10 cm, hrúbka 2–5 mm, viac-menej rovnakej hrúbky po celej dĺžke, valcovitý, krehký, vo vnútri dutý. Farba biela, od bázy môže vyblednúť do špinavokrémovej. U mladých exemplárov jemne poprášený bielkastým, zamatovým povlakom, ktorý časom mizne a zanecháva hlúbik viac-menej hladký a lesklý. Na báze je niekedy zakrpatený prsteň – ďalší zvyšok všeobecného závoja.
- Dužina
- Tenké, krehké, v hlúbiku biele, v klobúku hnedasté. Vôňa a chuť nie sú výrazné. Dužina by sa na účely identifikácie nemala ochutnávať.
- Výtrusný prach a výtrusy
- Výtrusný prach tmavohnedý až hnedasto-čierny. Výtrusy 7–11 × 4–7 µm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy), červenohnedé až čierne, hladké, mandľovité alebo vretenovité pri pohľade zboku, oválne až mitrovité pri pohľade spredu, šošovkovité, s centrálnou, zarovnanou klíčnou pórou.
Stanovište a rozšírenie
Ekológia. Saprotrof rastúci na odumretej organickej hmote: na pňoch, kmeňoch a koreňoch listnatých stromov a na zakopanom dreve. Uprednostňuje kôru, najmä sekundárne lyko, pred samotným drevom; v sukcesii drevokazných húb sa objavuje neskoro, na už zmäknutom dreve. Môže žiť aj ako endofyt v pletivách zdravých stromov. Často sa nachádza na narušených miestach: pozdĺž ciest a chodníkov, v záhradách, na stavbách, na okrajoch parkovísk; vyskytuje sa aj v interiéroch vo vlhkých miestnostiach na hnijúcom dreve. Plodnice zvyčajne rastú v hustých trsoch, menej často jednotlivo; podhubie plodí opakovane na tom istom mieste.
Rozšírenie. Kozmopolitný druh: Európa (vrátane Turecka), Severná Amerika (až po Aljašku), Južná Amerika, Ázia, Afrika, Austrália, Nový Zéland, Havaj. Bežný v Poľsku, v lesoch, záhradách a parkoch. V Poľsku nie je zákonom chránený.
Tvorba plodníc. V Poľsku od mája do novembra; v Európe od mája do decembra. Častejší na jar a na jeseň, v obdobiach vyššej vlhkosti. Jedna plodnica dozrieva v priemere za 5–7 dní.
S čím si ju možno zameniť?
- Coprinellus truncorum (slovensky: černidlák kmeňový) — Tiež pokrytý trblietavými zrnkami; v teréne prakticky nerozoznateľný, rozhoduje mikroskop (výtrusy elipsoidné so zaoblenou pórou namiesto mitrovitých so zarovnanou). Uvádza sa, že C. micaceus je v strede klobúka hnedší a častejšie rastie v trsoch.
- Coprinellus disseminatus (slovensky: černidlák roztrúsený) — Menší; klobúk nemá trblietavé zrnká, ale jemné chĺpky alebo malé šupinky; rastie vo veľmi veľkom množstve na hnijúcom dreve, lupene černejú, ale neroztekajú sa.
- Coprinellus angulatus (slovensky: černidlák uhliatkový) — Ťažko odlíšiteľný; povrch klobúka matný, ostria lupení nie sú biele; spoľahlivá identifikácia si vyžaduje mikroskop.
- Coprinellus bisporus — Takmer identický, ale bez žltkastých zrniek na klobúku a s dvojvýtrusnými bazídiami.
- Coprinellus xanthothrix (slovensky: černidlák žltochlpý) — Žltá, plstnatá báza hlúbika.
- Coprinopsis atramentaria (slovensky: hnojník atramentový) — Väčší, sivý, bez trblietavých zrniek na klobúku; rastie v hustých trsoch na pňoch alebo zakopanom dreve. Obsahuje koprín a pri konzumácii s alkoholom spôsobuje nepríjemné príznaky.
- Psathyrella candolleana (slovensky: hlivovka Candolleova) — Lupene tiež tmavnú, ale klobúk nemá radiálne ryhy.
- Mycena inclinata (slovensky: prilbička naklonená) — Podobná farbou a rastie v skupinách na pňoch, ale má biele lupene a menší klobúk.
Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.
Zaujímavosti
- Na Slovensku patrí hnojník trblietavý medzi najrozšírenejšie huby a rastie veľmi hojne od nížin až do horských oblastí, pričom nepatrí medzi chránené druhy.
- V slovenskom ľudovom názvosloví sa pre tento druh a jemu podobné huby vžilo označenie „hnojovka“, zatiaľ čo jeho oficiálny slovenský názov presne vystihuje jemný lesklý povlak na klobúku pripomínajúci zrnká sľudy.
- Menej skúsení slovenskí hubári si ho môžu v lesoch a mestských parkoch ľahko pomýliť s príbuzným hnojníkom domovým, ktorý rastie v podobných trsoch na tlejúcom dreve.
Časté otázky
Kedy rastie Coprinellus micaceus?
Podľa pozorovaní v Poľsku (GBIF) je sezóna: máj – november; najviac záznamov pripadá na október.
Kde rastie Coprinellus micaceus?
Saprotrof rastúci na odumretej organickej hmote: na pňoch, kmeňoch a koreňoch listnatých stromov a na zakopanom dreve. Uprednostňuje kôru, najmä sekundárne lyko, pred samotným drevom; v sukcesii drevokazných húb sa objavuje neskoro, na už zmäknutom dreve. Môže žiť aj ako endofyt v pletivách zdravých stromov. Často sa nachádza na narušených miestach: pozdĺž ciest a chodníkov, v záhradách, na stavbách, na okrajoch parkovísk; vyskytuje sa aj v interiéroch vo vlhkých miestnostiach na hnijúcom dreve. Plodnice zvyčajne rastú v hustých trsoch, menej často jednotlivo; podhubie plodí opakovane na tom istom mieste.
V aplikácii Gribo má tento druh aj 3D model, ktorým môžeš otáčať, fotografie v kvíze a varovania pri určovaní fotoaparátom. Pozri, ako začať.