Craterellus cornucopioides

Opis

Lievik trúbkovitý je čierna alebo tmavosivá trúbkovitá huba široká 3–8 cm a vysoká do približne 12 cm. Vnútri je dutá a lievik plynulo prechádza do hlúbika. Spodná strana, vonkajší povrch, je hladký alebo mierne vráskavý a bledší, sivý. Nemá žiadne lupene ani rúrky.

Rastie od augusta do novembra, zvyčajne v trsoch, v listnatých a zmiešaných lesoch, najčastejšie pod bukmi a dubmi, v Poľsku najmä v podhoriach. Kvôli svojej tmavej farbe sa v lístí zle hľadá.

Pozná sa podľa trúbkovitého tvaru, hladkej spodnej strany a absencie lupení. Najpodobnejším druhom je Craterellus undulatus. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte. Keďže sa stáva čoraz vzácnejším, odporúča sa nezbierať ho.

Určovacie znaky

Klobúk

Plodnica trúbkovitého až lievikovitého tvaru, priemer 0,5–8 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy), so zvinutým okrajom, ktorý je u dospelých jedincov zvlnený. Vnútro (vrchná strana) je spočiatku hnedobiele, neskôr čiernosivé až čierne, s nepravidelnými riedkymi šupinami; zriedkavo žlté. Vonkajšia strana sivohnedá, spočiatku hladká, potom vráskavá. Hygrofánna huba.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Hyménium pokrýva vonkajšiu, spodnú stranu plodnice: povrch hladký alebo s nízkymi, zbiehavými záhybmi, bledší (sivý). Žiadne lupene ani rúrky. U dospelých jedincov poprášený bielosivými výtrusmi.

Hlúbik

Výška 5–12 cm, výnimočne do 15 cm. Vnútri dutý, rozširujúci sa od bázy smerom nahor ako lievik a plynulo prechádzajúci do klobúka (bez zreteľnej hranice). Často v hornej časti rozdelený; povrch hladký alebo vráskavý, sivohnedý až čiernosivý, poprášený výtrusmi.

Dužina

Tenký, spočiatku čiernosivý, neskôr čierny, pomerne elastický a pružný. Po vysušení krehký, po namočení opäť získava elasticitu. Chuť nevýrazná, vôňa príjemná; pri varení sčernie.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely alebo žltkastý (popisy uvádzajú rôzne farby). Výtrusy eliptické, hladké, bezfarebné, 8–15 × 5–8,5 µm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba; najčastejšie pod bukmi a dubmi a inými listnatými stromami, zvyčajne v mechách na vlhkých miestach, na ťažkej vápencovej pôde. Rastie v skupinách, zvyčajne v trsoch.

Rozšírenie. Severná pologuľa: Severná a Stredná Amerika, Európa, Ázia; severný aspoň dosahuje strednú Škandináviu a Hudsonov záliv; na južnej pologuli iba Nová Guinea (niektoré popisy uvádzajú aj Austráliu). V Poľsku najčastejšie v podhorských oblastiach, v listnatých a zmiešaných lesoch. V Európe všeobecne bežná, ale v niektorých krajinách (napr. Holandsko) vzácna; v Poľsku sa uvádza, že je čoraz vzácnejšia. V Poľsku nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. V Poľsku od augusta do novembra (v Európe od júna do novembra).

S čím si ju možno zameniť?

• Craterellus undulatus (poľsky: lejkowiec pełnotrzonowy) — Uvádzaný ako najpodobnejší; podrobné rozdiely – žiadne údaje.
• Cantharellus cinereus — Vzácny, vzdialene príbuzný; má zakrpatené lupene, zatiaľ čo lievik trúbkovitý má hladké hyménium.
• Polyozellus multiplex — Má fialový nádych.
• Craterellus sinuosus — Spodná strana viac vráskavá, výtrusy viac žltkasté.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenskom folklóre si táto huba vyslúžila poverčivý ľudový názov trúbka mŕtvych, pretože jej tmavé lieviky vyrastajúce v jesennom období pripomínali nástroje, ktorými zosnulí z podzemia trúbia na Dušičky.
• Na Slovensku sa vyskytuje najmä v bukových a dubových lesoch Malých Karpát či Štiavnických vrchov, kde vďaka svojmu tmavému zafarbeniu dokonale splýva s vlhkým opadaným lístím.
• V slovenských lesoch môže dôjsť k zámene so vzácnejším lievikom sivým, ktorý však na rozdiel od neho vytvára na vonkajšej strane klobúka zreteľné pozdĺžne lištovité vrásky.