Infundibulicybe gibba

Opis

Infundibulicybe gibba je stredne veľká huba s klobúkom širokým 3–15 cm, ktorý je v mladosti vypuklý s hrbolčekom a veľmi rýchlo sa stáva hlboko lievikovitým. Klobúk je matný, hladký alebo mierne plstnatý, v odtieňoch od krémovej a béžovej po žltohnedú a vekom bledne. Lupene sú biele, neskôr žltkasté, husté a zbiehajú ďaleko na hlúbik. Hlúbik je štíhly, pružný, svetlejší ako klobúk, na báze s bielou plsťou. Dužina slabo vonia po mandliach alebo je bez vône.

Rastie od júna do novembra v listnatých a ihličnatých lesoch, na opadanom lístí a ihličí ihličnanov, často v skupinách, niekedy v kruhoch. V Poľsku je veľmi bežný. Vyhýba sa kyslým a chudobným pôdam.

Dá sa pomýliť s Paralepista flaccida, ktorá má na klobúku zvyčajne hnedasté škvrny a nemá hrbolček, a s inými lievikovitými druhmi. Medzi podobnými malými, bieliastými lievikovitými klobúkmi sa nachádzajú jedovaté druhy, preto zbierajte iba exempláre, ktoré s istotou spoznáte. V prípade pochybností ju netrhajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 3–15 cm; u mladých plodníc vypuklý, s podvinutým okrajom a hrbolčekom, rýchlo sa stávajúci preliačeným a lievikovitým, s vyrovnaným, niekedy zvlneným a škvrnitým okrajom. Tenkodužinatý, matný, mierne plstnatý až hladký. Farba bledoochrová, ochrokrémová, béžová až žltohnedá, niekedy s ružovkastým nádychom alebo červenohnedá; u starších plodníc blednúca. Bez prsteňa alebo zvyškov závoja.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene husté, zbiehajúce ďaleko na hlúbik, spočiatku biele, neskôr žltkasté.

Hlúbik

Výška 2–10 cm, hrúbka do 1 cm, valcovitý, mierne sa rozširujúci smerom k báze, mäkký a pružný; v mladých plodniciach vnútri vatovitý, v starších dutý. Povrch holý, bieliaci alebo bledožltý, na báze s bielou plsťou. Hlúbik je farebne svetlejší ako klobúk. Bez prsteňa; hlúbiky môžu byť tuhé.

Dužina

Krémovobiela, tenká. Vôňa slabo po mandliach, v niektorých popisorch pripomínajúca čerstvo pokosené seno, alebo chýba; chuť mierna. Varieta adstringens (Stredná Európa) má nepríjemnú chuť. Dužinu neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy široko elipsoidné až slzičkovité, s jedným končistým konom, hladké, neamyloidné, biele; 5–9 × 3,5–6 µm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof, často rastúci v skupinách, niekedy tvoriaci čarodejné kruhy. Rastie na opadanom lístí a ihličí ihličnanov, v lístkovej opadanke, tiež na tlejúcej kôre. Vyhýba sa kyslým a chudobným pôdam. Nájdený pod rôznymi stromami, vrátane jedle, jelše sivej, hrabu, buka, smreka, borovice a agáta bieleho.

Rozšírenie. Rozšírený v Severnej Amerike, Európe a Ázii (vrátane Japonska); na južnej pologuli známy iba z Austrálie. Veľmi bežný v Európe, vrátane Poľska, v listnatých a menej často ihličnatých lesoch. V Poľsku nie je právne chránený a nie je na zozname húb schválených na predaj v Poľsku.

Tvorba plodníc. Jún až november (leto–jeseň).

S čím si ju možno zameniť?

• Infundibulicybe costata (lejkogłówka karbowana) — Žiadne podrobné údaje o rozdieloch.
• Paralepista flaccida (gąsówka rudawa) — Zvyčajne má na klobúku hnedasté škvrny a nemá hrbolček.
• Infundibulicybe catinus — Klobúk biely, niekedy s ružovkastým nádychom, vôňa slabo múčna; podľa niektorých autorov ide iba o farebnú formu I. gibba.
• Infundibulicybe squamulosa, Pseudoclitocybe cyathiformis, Bonomyces sinopicus, Singerocybe adirondackensis — Druhy uvedené ako podobné; žiadne podrobné údaje o rozdieloch.
• Malé bieliace lievikovité klobúky rodu Clitocybe (napr. Clitocybe rivulosa, Clitocybe dealbata) — Sú jedovaté (obsahujú muskarín). Zvyčajne menšie, belšie alebo sivasté, často rastúce na trávnatých čistinkách a v čarodejných kruhoch; nezbierajte lievikovité klobúky bez určitej identifikácie.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku patrí strmuľka lievikovitá k veľmi hojným druhom a v rôznych regiónoch si vyslúžila ľudové pomenovanie lievik či lievička vďaka svojmu charakteristickému tvaru.
• Druh nie je na Slovensku zákonom chránený a nenachádza sa ani na Červenom zozname ohrozených húb, keďže sa bežne vyskytuje od nížin až po horské pásma.
• Menej skúsení hubári si ju v slovenských lesoch občas zamieňajú s nebezpečnými bielymi druhmi, napríklad so strmuľkou voskovou.