Inonotus obliquus

Opis

Húba čaga (Inonotus obliquus) nie je typická huba s hlúbikom a klobúkom, ale čierna, hrboľatá, popraskaná hálka na kmeni živého stromu, ktorá vyzerá ako kúsok zuhoľnateného dreva alebo popolčeka. Hálka môže mať v priemere niekoľko desiatok centimetrov, jej vnútro je červenohnedé a tvrdé. Pravá plodnica sa vyvíja až pod kôrou po odumretí stromu a takmer nikdy ju nevidno.

Rastie najmä na brezách, menej často na iných listnatých stromoch, v lesoch a parkoch. V Poľsku je zriedkavá a chránená čiastočnou druhovou ochranou.

Nie je to jedlá huba. Čaga sa zbiera ako surovina na nálevy, ale kvôli čiastočnej ochrane si musíte pred zberom overiť aktuálne predpisy. Parazit oslabuje a zvyčajne zahubí strom.

Určovacie znaky

Klobúk

Vytvára dve formy plodnice. Nepohlavná forma (anamorfa, čaga, sklerócium) je trváca, hrboľatá, bradavičnatá, popraskaná hálka, pevne zrastená so stromom a bokom prisadnutá, nepravidelného tvaru, s priemerom do 50 cm (v opise sa uvádza aj hálka s veľkosťou 10–25 cm a kôra 5–50 cm). Vonkajšia vrstva je suchá, tvrdá, šupinatá, zuhoľnatená, popolčeková, matná, čiernohnedá až čiernomodrá, v čerstvých prasklinách s červenohnedým nádychom. Pohlavná forma (teleomorfa) je rozprestretá (rezupinátna), jednoročná, rastie pod kôrou po odumretí stromu, hrubá 5–10 mm, spočiatku mäsisto-kožovitá, potom korkovitá a krehká; zriedkavo viditeľná.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Iba na pohlavnej plodnici: pórovitá, jedna vrstva rúrok dlhých do 10 mm, usporiadaných šikmo k substrátu; póry okrúhle alebo oválne, s priemerom 0,1–0,3 mm, pokryté belavým alebo sivastým povlakom. Bez hlúbika.

Hlúbik

Bez hlúbika.

Dužina

Vnútro hálky je červenohnedé a tvrdé; vôňa a chuť – bez údajov. Dužina by sa nemala ochutnávať.

Výtrusný prach a výtrusy

Farba výtrusného prachu: bez údajov. Bazidiosprávy úzko elipsoidné, bezfarebné, hladké, 8–10 × 5–7,5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Parazit listnatých stromov, spôsobujúci intenzívnu bielu hnilobu dreva; do stromu vniká cez rany (vrátane zle zahojených pňov konárov) a vyvíja sa mnoho rokov (podľa niektorých opisov 10–80 rokov), čo zvyčajne vedie k úmrtiu hostiteľa. Rastie najmä na breze bradavičnatej a oseine, tiež na jelši, javori, hrabe, buku, jarabine, breste; v Poľsku predovšetkým na brezách. V lesoch, menej často v parkoch.

Rozšírenie. Celá severná pologuľa, najmä cirkumboreálna zóna v brezových lesoch. Zriedkavá v Poľsku, hoci bolo hlásených mnoho lokalít; v Červenom zozname rastlín a húb Poľska má status R (potenciálne ohrozená pre svoj obmedzený výskyt a malé plochy stanovíšť, 2006). Vzťahuje sa na ňu čiastočná druhová ochrana (Dz.U. 2014 položka 1408).

Tvorba plodníc. Čaga je trváca a viditeľná po celý rok; pohlavná plodnica sa vytvára pod kôrou po odumretí stromu, bez vymedzeného obdobia.

S čím si ju možno zameniť?

• Apiosporina morbosa, Diplodia tumefaciens, Echinodontium tinctorium, Fulvifomes spp., Fomitiporia spp. — Uvádzané ako podobné; podrobné rozdiely – bez údajov. Čaga sa vyznačuje čiernou, zuhoľnatenou, popraskanou hálkou na živom strome (zvyčajne breze) s červenohnedým vnútrom.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku sa ryšavec šikmý vyskytuje predovšetkým v chladnejších severných a podhorských oblastiach, ako sú Orava, Kysuce či Spiš, kde rastie na kmeňoch starších briez.
• Tento druh je na našom území zaradený do Červeného zoznamu húb Slovenska, keďže je v prírode pomerne zriedkavý.
• V slovenských lesoch si návštevníci jeho nápadné čierne výrastky na kôre často mýlia s obyčajnými nádormi stromov alebo s plodnicami práchnovca kopytovitého.