Psilocybe semilanceata

Opis

Holohlavec končistý je malá lúčna huba s klobúkom s priemerom 1–2 cm, kužeľovitým alebo zvoncovitým, zvyčajne s výrazným špicatým vrcholom na hornej časti, ktorý pripomína frígickú čiapku. Vlhký klobúk je olivovohnedý až svetlohnedý, klzký a čiarkovaný, a po uschnutí získava slamovú farbu. Lupene sú najprv svetlohnedé, potom tmavnú do purpurovohnedej a hlúbik je veľmi tenký, dlhý, pružný a často zvlnený.

Rastie od augusta do októbra na otvorených priestranstvách: na pasienkoch, lúkach, v tráve a machu, často na vlhkých miestach pasených kravami alebo ovcami. V Poľsku nie je veľmi bežný a najčastejšie sa nachádza na horských lúkach (hole) a v podhorí. Vyskytuje sa jednotlivo alebo v malých skupinách niekoľkých exemplárov.

Obsahuje psychoaktívne látky (psylocybín) a jeho prechovávanie v Poľsku je zakázané. Je tiež ľahké ho zameniť za iné malé hnedé lučne huby, medzi ktorými sú nebezpečne jedovaté druhy. Charakteristickými znakmi sú tmavé lupene, ostrý vrchol a dlhý, húževnatý hlúbik, ale na bezpečné určenie nestačia. Túto hubu nezbierajte na konzumáciu.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 0,5–2,5 cm, výška 0,6–2,2 cm; ostro kužeľovitý až zvoncovitý, zvyčajne s výrazným bradavkovitým výstupkom na vrchole a s vekom sa nerozprestiera. Okraj je najprv podvinutý, neskôr rovný alebo dokonca mierne vytočený nahor. Hydrofánny: po navlhčení od okrovej a svetlohnedej až po tmavokalovú, uprostred tmavšiu, často s olivovým alebo modrozeleným nádychom, lúčovito čiarkovaný; po uschnutí bledoslamový až žltobnedý. Povrch je hladký a klzký, za mokra lepkavý vďaka tenkej želatínovej pokožke, ktorú možno olúpať; po uschnutí pokožka zbelie a už sa nedá olúpať.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

15–27 lupeňov, široké, mierne husté, úzko pripojené až takmer voľné. U mladých plodníc svetlohnedé, s vekom tmavnúce na tmavosivé až purpurovohnedé (tabakovo hnedé), so svetlejším okrajom. Tenký, pavučinovitý závoj rýchlo mizne; na hlúbiku niekedy zanecháva prstencovú zónu sfarbenú výtrusmi.

Hlúbik

Výška 3–15 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy), hrúbka 1–3,5 mm; hlúbik tenký, pružný, valcovitý, dutý, často zvlnený, zvyčajne mierne hrubší smerom k báze. Farba bledookrová až žltobnedá, podobná klobúku alebo o niečo bledšia; povrch hladký alebo pozdĺžne vláknitý.

Dužina

Tenká, blanitá, po vysušení béžová, za vlhka sivohnedá. Vôňa a chuť slabej alebo múčnej (popisy sa líšia). Poškodené alebo starnúce časti plodnice môžu modrieť. Dužina by sa nemala ochutnávať.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach tmavofialovohnedý. Výtrusy podlhovasto elipsoidné až oválne, 10,5–15 × 6,5–8,5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof, živiaci sa odumierajúcimi koreňmi tráv, spojený aj so ostricami na vlhkých lúkach; nerastie priamo na hnoji. Uprednostňuje úrodné, kyslé pôdy, najmä pasienky hnojené kravským alebo ovčím hnojom. Môže vytvárať skleróciá. V laboratórnych štúdiách inhiboval rast iných pôdnych húb a oomycéty Phytophthora cinnamomi.

Rozšírenie. Rozšírený v miernom pásme severnej pologule, považovaný za pôvodný v Európe; zaznamenaný aj v Severnej Amerike (najmä na západnom pobreží), v Čile, na Novom Zélande a v Austrálii (kde mohol byť zavlečený). V Poľsku nie je veľmi bežný, najmä na horských lúkach (hole) a v podhorí. V Poľsku nepodlieha druhovej ochrane.

Tvorba plodníc. Od augusta do októbra; samostatne alebo v skupinách po niekoľkých kusoch. V teplejšom prímorskom podnebí plodí do začiatku zimy.

S čím si ju možno zameniť?

• Psilocybe strictipes — Štíhly lúčny druh, ktorý sa makroskopicky líši absenciou výraznej bradavky na klobúku.
• Psilocybe pelliculosa — V teréne prakticky nerozoznateľný; líši sa menšími výtrusmi, 9–13 × 5–7 µm.
• Inocybe geophylla (vláknatica zemitá) — Jedovatá (muskarín). Biela plodnica s hodvábnym klobúkom, lupene žltohnedé až bledosivé, výtrusný prach matne žltohnedý.
• Cortinarius rubellus (pavučnica potočná) — Vysoko jedovatý druh, ktorý poškodzuje obličky; je opísaný prípad jeho zámeny za holohlavec končistý, ktorý skončil transplantáciou obličiek. Identifikácia si vyžaduje istotu; netreba spoliehať na podobnosť.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku sa lysohlávka kopijovitá vyskytuje predovšetkým v podhorských a horských oblastiach na vlhkých lúkach a spásaných pasienkoch, napríklad na Orave či Liptove.
• Slovenský druhový názov „kopijovitá“ je odvodený od charakteristického tvaru klobúka s výrazným hrotom, ktorý pripomína špičku kopije.
• V slovenskej prírode si ju neskúsení hubári môžu ľahko pomýliť s inými drobnými lúčnymi druhmi, ako sú napríklad prilbičky alebo zvonovce, pričom samotná lysohlávka patrí medzi jedovaté huby.