Tapinella atrotomentosa

Opis

Tapinella atrotomentosa je veľká, podsaditá huba s hnedým klobúkom pripomínajúcim semiš, zvyčajne s priemerom okolo desať či viac centimetrov, s podvinutým okrajom a stlačeným stredom. Pod ním sú husté, krémovo žlté lupene zbiehajúce na hlúbik. Najľahšie sa spozná podľa hlúbika: hrubého, tvrdého, prirasteného na boku alebo mimo stredu a pokrytého čiernohnedou zamatovou plsťou.

Rastie od augusta do októbra na pňoch, koreňoch a tlejúcom dreve ihličnanov, najčastejšie borovíc a smrekov, v ihličnatých a zmiešaných lesoch. V Poľsku je pomerne bežná. Objavuje sa jednotlivo alebo v skupinách, a to aj v suchších obdobiach.

Napriek svojmu zdanlivo lákavému vzhľadu je dužina horká a tuhá a huba je nejedlá. Od Paxillus involutus, ktorá rastie na zemi a je jedovatá, sa líši čiernym zamatovým hlúbikom a rastom na dreve.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer do cca 20–30 cm (popisy uvádzajú rôzne maximá); tvar často nepravidelný, v strede stlačený, s podvinutým okrajom. U mladých jedincov je povrch matný a semišový, u starších hladký. Farba siaha od olivovej cez lieskovo hnedú a sépiovú až po tmavohnedú, niekedy hrdzavohnedú.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene husté, zreteľne zbiehajúce na hlúbik (najmä u mladých plodníc), vidlicaté, často spojené priečnymi žilkami (anastomózami). Spočiatku biele alebo krémovo žlté, s vekom žltoochrové; pri poškodení hnednú.

Hlúbik

Výška cca 3–7 cm (podľa niektorých popisov až 12 cm), hrúbka cca 2–4 cm. Pevná, tvrdá, pružná, zvyčajne excentrická alebo bočná, pokrytá tmavohnedou až čiernou zamatovou plsťou. Bez prsteňa.

Dužina

Biela alebo bielo-žltá, šťavnatá, krehká, v hlúbiku tvrdá. Vôňa: žiadna. Chuť horkastá až štipľavá. Dužina by sa nemala ochutnávať.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach hnedastý, bledoochrový až žltohnedý. Výtrusy široko elipsoidné až guľovité, hladké, takmer bezfarebné, cca 5–7 × 4–4,5 µm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof na mŕtvom dreve ihličnanov: na pňoch a mŕtvych koreňoch a na tlejúcom dreve zarytom v zemi. Vyskytuje sa na rôznych druhoch stromov, najčastejšie na boroviciach a smrekoch.

Rozšírenie. Európa, Severná Amerika, tiež Stredná Amerika (Kostarika) a Ázia (vrátane Pakistanu, Číny). Pomerne bežná v Poľsku, v ihličnatých a zmiešaných lesoch. V Poľsku nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Od augusta do októbra; plodnice sa objavujú aj v suchších obdobiach, keď iné huby nerodia.

S čím si ju možno zameniť?

• Paxillus involutus — Rastie na zemi ako mykorízna huba, s centrálnym, hladkým hlúbikom bez čiernej plsti; klobúk menší, hrdzavohnedý. Je jedovatá.
• Tapinella panuoides — Plodnice v tvaru vejára alebo mušľovité, bez zreteľného hlúbika, zvyčajne oveľa menšie, oranžovohnedé; rastie na ihličnatom dreve.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku je čechračka čiernohlúbiková hojne rozšírená od nížinných borín Záhoria až po horské smrečiny, kde vyrastá na rozkladajúcich sa pňoch a koreňoch ihličnatých stromov.
• Pre slovenských hubárov je v teréne vďaka nápadnému tmavohnedému až čiernemu zamatovému hlúbiku prakticky nezameniteľná s akoukoľvek inou hubou rastúcou na dreve.
• Tento druh nie je na Slovensku zákonom chránený a nefiguruje ani v Červenom zozname ohrozených húb, keďže jeho populácie v slovenských lesoch prosperujú a vyskytujú sa stabilne.