Xerocomellus chrysenteron

Opis

Suchohríb žltomäsový má matný, suchý, jemne plstnatý klobúk, hnedý až olivovohnedý, s priemerom 3–10 cm. V suchom počasí sa pokožka rozpraskáva na políčka a v puklinách presvita červenkastá alebo bledá dužina. Spodnú stranu tvoria široké, hranaté, žltozelené póry, ktoré po dotyku modrejú. Hlúbik je tesne pod klobúkom žltý, nižšie zvyčajne červenkastý alebo hnedastý.

Rastie od júna do novembra v ihličnatých a listnatých lesoch a v parkoch, najmä pod bukmi, borovicami a dubmi. V Poľsku je veľmi hojný.

Nie vždy sa dajú spoľahlivo odlíšiť bez mikroskopu. Plodnice rýchlo červivejú a mäknú; plesnivé by sa nemali jesť. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 3–10 cm; v mladosti konvexný alebo polguľovitý, neskôr sploštený, niekedy mierne preliačený. Pokožka suchá, matná, jemne plstnatá, hnedá, žltohnedá, často s olivovým nádychom, tiež okrovosivá, červenohnedá alebo tmavohnedá. V suchu sa rozpraskáva na políčka a odkrýva dužinu od bielej po červenkastú (podľa niektorých opisov s bled červenou vrstvou pod pokožkou).

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Rúrky zpočiatku bled žlté, neskôr zelenožlté alebo olivovozelené, pod tlakom modrejúce. Póry rovnakej farby, široké, hranaté, niekedy hnedasto škvrnité, pod tlakom modrejúce.

Hlúbik

Výška 4–13 cm (opisy uvádzajú rôzne rozsahy), hrúbka 1–2 cm, väčšinou valcovitý, smerom k báze sa zužujúci, často ohnutý. Tesne pod klobúkom žltý, inak zvyčajne s červeným alebo hnedým nádychom (podľa niektorých opisov dole pokrytý koralovočervenými vláknami), často s pozdĺžnymi vláknami. Bez prsteňa.

Dužina

U mladých jedincov tvrdý, neskôr mäkký, vodnatý a rýchlo sa rozkladajúci. V klobúku žltý, pri poškodení najskôr modrej, potom červenej; v hlúbiku dospelých jedincov hnedočervený. Vôňa slabá, chuť trochu kyslastá. Dužinu neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach hnedasto-olivový alebo olivový. Výtrusy úzko elipsoidné alebo vajcovito-vretenovité, hladké, 12–14 × 4–5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba; rastie na zemi pod bukom, borovicou lesnou, dubmi (laločnatým, zimným, červeným). Plodnice často napáda hríbovník zlatovýtrusý Hypomyces chrysospermus (plesnivé nie sú vhodné na jedenie).

Rozšírenie. Hojný v celej severnej pologuli v miernom pásme, v Poľsku veľmi hojný; v ihličnatých a listnatých lesoch, parkoch. Zavlečený na Nový Zéland. Môže byť menej hojný, než sa myslí, pretože sa niekedy zamieňa s nedávno uznaným druhom Boletus cisalpinus. V Poľsku nie je zákonom chránený.

Tvorba plodníc. Od júna do novembra (podľa niektorých opisov od začiatku leta do polovice zimy).

S čím si ju možno zameniť?

• Xerocomellus porosporus (suchohríb smutný) — Žiadna červená farba v puklinách pokožky a na hlúbiku; spoľahlivo odlíšiteľný iba podľa výtrusov (uťatých).
• Xerocomus subtomentosus (suchohríb plstnatý) — Jasnejšie žlté póry; klobúk u starších jedincov nepraská na políčka a dužina pri stlačení nemodrie.
• Xerocomellus pruinatus (suchohríb zamatový) — Tmavší klobúk, tvrdšia dužina, plodí iba na jeseň
• Imleria badia (suchohríb hnedý) — Klobúky sú podobné; suchohríb hnedý má klobúk za vlhka lepkavý a póry modrosivé.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenskom ľudovom názvosloví sa pre túto hubu vžil rozšírený názov „babka“, ktorý vznikol podľa jej typicky rozpraskanej pokožky klobúka pripomínajúcej vráskavú kožu.
• Na území Slovenska patrí k najhojnejším hubám v ihličnatých aj listnatých porastoch, a preto nepodlieha zákonnej ochrane ani nefiguruje v národnom Červenom zozname ohrozených druhov.
• V slovenských lesoch dochádza k jej častej zámene s inými príbuznými druhmi suchohríbov, od ktorých sa dá mnohokrát spoľahlivo odlíšiť až pomocou mikroskopického pozorovania.