Agaricus arvensis

Opis

Pečiarka ovčia je veľký, biely alebo krémový agaricus s klobúkom širokým 7–20 cm, ktorý pri stlačení žltne. Mladé lupene sú bledé, potom sivohnedé a čokoládové a hlúbik má veľký, ovisnutý, dvojitý prsteň. Vonia po aníze alebo mandliach.

Rastie od mája do októbra na lúkach, pasienkoch, v záhradách a lesoch, tiež v kruhoch, často na úrodných pôdach, v blízkosti stajní. V Poľsku je bežná.

Najväčším rizikom je zámena s bielymi, smrteľne jedovatými muchotrávkami (muchotrávka končistá, muchotrávka jarná a biela forma muchotrávky zelenej). Odlišujú sa pošvou a hľuzou na báze hlúbika a lupeňmi, ktoré sú biele v každom veku. Huby rodu Agaricus by mali zbierať iba skúsení hubári; ak si nie ste istí, nejedzte ju.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 7–20 cm; za mladi vajcovitý, potom polguľovitý, vypuklý, v dospelosti plochý. Povrch holý, hodvábne lesklý, suchý, biely až krémový; pri stlačení žltne.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene voľné, husté; za mladi biele a dlho biele (podľa niektorých opisov bledo ružové až biele), potom sivohnedé, nakoniec čokoládovohnedé až čiernohnedé; podľa iných opisov nemajú nikdy ružovkastý nádych.

Hlúbik

Výška 5–15 cm, hrúbka 1–3 cm; valcovitý, na báze zhrubnutý, najskôr plný, potom rúrkovitý, z klobúka sa ľahko odlomí; pri stlačení žltne. Veľký ovisnutý prsteň, dvojitý, so „zubatkovými“ (ozubenými) vzormi na spodnej strane, navrchu biskvitsvetlý, na spodnej strane niekedy so žltkastými šupinami.

Dužina

Mäkké, pružné, biele, u starých plodníc niekedy žltkasté. Chuť nevýrazná, vôňa anízová (podľa niektorých opisov mandľová, marcipánová, od benzaldehydu); vôňa po uvarení vymizne. Dužinu neidentifikovaných húb neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach čiernohnedý až purpurovohnedý (podľa niektorých opisov tmavohnedý). Výtrusy hladké, hnedé, 6–8 × 4–5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof. Rastie na zemi na lúkach, pasienkoch, v záhradách, v ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesoch, v lesných škôlkach, na rôznych organických odpadoch; často v blízkosti stajní a medzi pŕhľavami (pôdy bohaté na dusík). Tvorí čarovné kruhy. Na západnom pobreží Severnej Ameriky spájaná s cyprusmi, na východe so smrekmi.

Rozšírenie. Severná a Južná Amerika, Európa, Ázia, Austrália. V Poľsku bežná. Nie je zákonom chránená; opísaná aj ako bežná a nie je ohrozená.

Tvorba plodníc. Od mája do októbra (vo Veľkej Británii od júla do novembra); jednotlivo alebo v malých skupinách.

S čím si ju možno zameniť?

• Amanita virosa (muchotrávka končistá; poľsky: muchomor jadowity), Amanita verna (muchotrávka jarná; poľsky: muchomor wiosenny), biela forma Amanita phalloides (muchotrávka zelená) — Smrteľne jedovatá; lupene vždy biele (nikdy netmavnú), biely výtrusný prach, pošva a hľuzovitá báza hlúbika. Huby rodu Agaricus majú lupene, ktoré vekom hnednú, a tmavý výtrusný prach. U mladých plodníc sú lupene skryté pod závojom.
• Agaricus xanthodermus (pečiarka páchnuca; poľsky: pieczarka karbolowa) — Jedovatá (spôsobuje žalúdočné ťažkosti). Tiež pri stlačení žltne, ale vonia po kyseline karbolovej (fenole).
• Agaricus silvicola (pečiarka lesná; poľsky: pieczarka bulwiasta) — Tiež vonia po aníze, ale lupene zostávajú dlho červeno-ružové.
• Agaricus campestris (pečiarka poľná; poľsky: pieczarka łąkowa) — Podobná, menšia; podrobné rozdiely – žiadne údaje.
• Agaricus osecanus — Vzácna; nemá mandľovú vôňu.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenskom ľudovom názvosloví sa pečiarka ovčia zvykne označovať jednoducho ako pečárka, pričom jej druhové meno priamo odkazuje na tradičný výskyt na lúkach a pasienkoch spásaných ovcami.
• Tento druh nie je na Slovensku zákonom chránený a v podhorských oblastiach Liptova či Oravy vytvára na trávnatých plochách nápadné kruhové zoskupenia, ktoré sú v slovenskom folklóre známe ako čarodejné kruhy.
• V slovenských lesoch a na lúkach dochádza k rizikovým zámenám tohto druhu s bielou formou muchotrávky zelenej, od ktorej sa pečiarka odlišuje tmavnúcou farbou lupeňov v dospelosti a absenciou pošvy na báze hlúbika.