Agaricus bitorquis

Opis

Pečiarka dvojprstencová je podsaditá, bielkavá pečiarka s tvrdou, kompaktnou dužinou, so 4–10 cm (do 15 cm) klobúkom so zahnutým okrajom a krátkym, hrubým hlúbom. Najľahšie ju možno spoznať podľa masívneho, dvojitého prstenca na hlúbe. Lupene sú spočiatku bledoružové, potom tmavohnedé až čierne a vôňa je príjemná, mandľová.

Ako už názov napovedá, rastie najmä v mestách a obciach: v parkoch, záhradách, pri cestách, v štrbinách dlažby a dokonca prerastá aj asfaltom. V Poľsku je pomerne bežná. Plodnice bývajú často znečistené zeminou a často dozrievajú pod povrchom.

Mestské lokality predstavujú riziko: huba akumuluje ťažké kovy (napr. olovo), preto ju nezberajte v blízkosti ciest ani na znečistených miestach. Ak máte pochybnosti o druhu, najmä pri mladých plodniciach s bielymi lupeňmi, nezberajte ju ani nekonzumujte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 4–10 cm, dokonca 15 cm (podľa niektorých opisov až 18 cm). Zamlada polguľovitý, neskôr plochý alebo dokonca s preliačeným stredom. Okraj presahuje cez lupene a dlho zostáva zahnutý. Povrch hladký a suchý, niekedy popraskaný na políčka, bielkavý, pri poškrabaní nemení farbu (podľa niektorých opisov vekom mierne žltnúci), často znečistený zeminou. Na okraji sa niekedy nachádzajú zvyšky závoja.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene husté, úzke, voľné; spočiatku bledoružové, potom čokoládovohnedé, nakoniec čiernohnedé; ostria biele a vločkaté.

Hlúbik

Krátky a hrubý, valcovitý alebo kyjakovitý, so zúženou bázou, plný a tvrdý; výška 3–11 cm, hrúbka 1–4 cm. Povrch hladký alebo vlnatý, bielkavý. Charakteristický masívny dvojitý prstenec: horný hrubý, lievikovitý, dolný tenší, sukničkovitý (preto druhové meno); farba od bielej po bledookrovú. Na báze hrubé obklopujúce podhubie.

Dužina

Tvrdá a veľmi kompaktná, biela, pri poškodení nemení farbu alebo sa mierne sfarbuje do ružova. Vôňa príjemná, mandľová; chuť orechová (podľa niektorých opisov jemná, typicky hubová). Dužinu divo rastúcich exemplárov neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach čokoládovohnedý. Výtrusy elipsoidné, hladké, 5–7 × 4–5,5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Pozemný saprotrof, rastie jednotlivo alebo v malých skupinách v záhradách, parkoch, pri cestách, v kroviskách s bezom, v štrbinách dlažby a dokonca aj v starej, poškodenej omietke. Plodnice často dozrievajú pod zemou a prerastajú cez asfalt a dlaždice. Často rastie tam, kde sa v zime používa cestná soľ.

Rozšírenie. Európa, Ázia, Severná Amerika, Austrália. V Poľsku pomerne bežná (do roku 2003 bolo hlásených 8 lokalít), najmä v mestách a obciach. Nie je zákonom chránená; figuruje na zozname húb schválených na predaj (položka 42 Ministerstva zdravotníctva). Komerčne sa pestuje od roku 1968 ako alternatíva k A. bisporus.

Tvorba plodníc. Žiadne údaje (anglický názov „spring agaric“ naznačuje jar, mesiace však nie sú uvedené).

S čím si ju možno zameniť?

• Agaricus bisporus (pečiarka dvojvýtrusná) — Divo rastúca forma je tmavšia, hnedastá, s prstencom, ktorý sa dá stiahnuť; pečiarka dvojprstencová má dvojitý prstenec. Mikroskop ich spoľahlivo rozlíši: štvorvýtrusné bazídie u A. bitorquis, dvojvýtrusné u A. bisporus.
• Agaricus campestris (pečiarka poľná) — Má iba jediný, krehký prstenec a rastie na lúkach, nie na dlažbe.
• Agaricus bernardii — Často sa s ňou zamieňa; vonia po slanom náleve (morský zápach).
• Mladé smrteľne jedovaté muchotrávky (napr. Amanita virosa) — Muchotrávky majú na báze hlúba pošvu a biele lupene.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku sa pečiarka dvojprstencová bežne vyskytuje v mestách a parkoch, kde je známa svojou obdivuhodnou silou nadvihnúť a preraziť aj vrstvy asfaltu či škáry v betónových chodníkoch.
• V slovenských mestských lokalitách môže dôjsť k jej zámene s jedovatou pečiarkou zápašnou, od ktorej sa však odlišuje typickým hrubým dvojitým prsteňom a absenciou intenzívneho žltnutia na báze hlúbika.