Boletus edulis

Opis

Hríb smrekový (Boletus edulis) má klobúk zvyčajne s priemerom 6–25 cm, od belavého u mladých exemplárov, cez pieskový, až po svetlohnedý a tmavohnedý. Na spodnej strane má rúrky, nie lupienky: biele, potom žltkasté a olivovozelené. Hlúbik je hrubý, súdkovitý alebo kyjovitý, bledý, v hornej časti s jemnou sieťkou. Dužina je biela, pevná, s orechovou chuťou a pri rezaní zvyčajne nemení farbu.

Rastie od mája do novembra v ihličnatých, listnatých a zmiešaných lesoch, najhojnejšie pod smrekmi, najmä v horách. Objavuje sa jednotlivo alebo v malých skupinách, niekedy v kruhoch.

Najľahšie sa zamieňa s hríbom žlčovým: ten má rúrky, ktoré ružovejú, tmavú vypuklú sieťku na hlúbiku a veľmi horkú chuť a jeho dužina pri dotyku hnedne. Pred konzumáciou skontrolujte rúrky, sieťku a farbu dužiny. Staré, hubovité exempláre je lepšie nechať v lese.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 6–25 cm (môže dosiahnuť 30 cm a viac). U mladých je pologuľovitý, potom vypuklý, vankúšovitý a u starých rozložený. Farba u mladých exemplárov biela, potom piesková, svetlohnedá až tmavohnedá (zriedka karmínová), okraj často svetlejší. Povrch matný, môže byť vrásčitý, hladký a po daždi a u starších exemplárov lepkavý.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Rúrky 8–30 mm dlhé, ľahko sa oddeľujú od dužiny klobúka, pri hlúbiku vykrojené. Póry malé, okrúhlasté (asi 2–3 na mm), pri poškodení nemenia farbu. U mladých plodníc biele alebo krémové, akoby vyplnené vatou (hýfy), s vekom žltkastoolivové, žltozelené a olivovozelené.

Hlúbik

Výška 5–20 cm, hrúbka 1,5–10 cm. Biely, sivobiely alebo pieskový; u mladých vypuklý a hlboko zapustený v zemi, neskôr kyjovitý alebo súdkovitý. S jemnou belavou alebo svetlohnedou sieťkou, najvýraznejšou v hornej časti. Bez prstenca.

Dužina

Zvyčajne biela, menej často krémová alebo piesková, pod pokožkou klobúka červenohnedá; u mladých tvrdá, u starých hubovitá. Na vzduchu zvyčajne nemení farbu (opisy uvádzajú, že niekedy mierne hnedne alebo ružovie). Vôňa príjemná, chuť jemná, orechová.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach olivovohnedý. Výtrusy vretenovité až elipsoidné, hladké, 12–18 × 4,5–7 µm (opisy uvádzajú rôzne rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba s mnohými druhmi stromov; v Poľsku najmä so smrekom, ale aj s borovicou, jedľou, bukom, dubom a inými. Uprednostňuje stredne staré porasty; v starších ihličnatých porastoch ustupuje hríbu hnedému. Tvorí rizomorfy; na prepojenie hýf s koreňmi sú v pôde potrebné baktérie rodu Pseudomonas. Pestovanie plodníc sa doteraz pre tesnú symbiózu nepodarilo.

Rozšírenie. Severná pologuľa: Európa a Severná Amerika; zavlečený na Nový Zéland a do južnej Afriky. V Poľsku často v horách, menej často na nížinách, v okolí veľkých miest zvyčajne vzácny. Nie je zákonom chránený; v roku 1992 bol na červenom zozname s kategóriou V, vo vydaní z roku 2006 už nie. Je na zozname húb schválených na predaj (Ministerstvo zdravotníctva) v Poľsku.

Tvorba plodníc. Najčastejšie od mája do novembra, výnimočne aj v decembri.

S čím si ju možno zameniť?

• Tylopilus felleus (hríb žlčový) — Rúrky s časom ružovejú, dužina pri dotyku hnedne a hlúbik má vypuklú, tmavú sieťku na bledom podklade. Veľmi horký, nejedlý; môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti.
• Boletus aereus (hríb bronzový) — Takmer rovnaký, klobúk výrazne tmavší.
• Boletus reticulatus (hríb dubový) — Zvyčajne popraskaná pokožka klobúka a tmavší hlúbik s výraznejšou sieťkou; zvyčajne rastie pod dubmi a bukmi.
• Boletus pinophilus (hríb sosnový) — Klobúk a hlúbik červenohnedé; rastie pod borovicami.
• Rubroboletus satanas (hríb satanský) — Červený hlúbik, pri poškodení modrie. Jedovatý.
• Butyriboletus regius (hríb kráľovský) — Pozor: podobný chránený druh (prísna ochrana v Poľsku), nezahrnutý v Atlase. Klobúk ružový až ružovočervený, rúrky a póry jasne žlté, hlúbik žltý s jemnou žltou sieťkou, dužina žltá. Nezbierať.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku sa hríb smrekový (Boletus edulis) tradične volá aj „hríb dubový“ alebo jednoducho „hríb“ a v ľudovej reči sa pre jeho zavalitú, pevnú postavu používa aj prezývka „hríbik“. Slovo „hríb“ je staré slovanské pomenovanie húb vôbec a v slovenčine sa časom ustálilo hlavne pre hríby s rúrkami namiesto lupeňov.
• Najhojnejšie rastie v horských smrekových lesoch, napríklad v Tatrách, na Orave, Kysuciach či v Nízkych Tatrách, no nájdeme ho aj v nižších polohách pod duby, buky a hrab. Zvyčajne sa objavuje po teplom daždivom počasí, často po väčších dažďoch na prelome leta a jesene.