Disciotis venosa

Opis

Disciotis venosa tvorí veľké, nepravidelné miskovité plodnice s priemerom 5–15 cm, ktoré sa s vekom trhajú a rozprestierajú na zemi. Vnútro je sivohnedé až tmavo červenohnedé, jemne zvrásnené a poskladané do siete žiliek, zatiaľ čo vonkajšok je belavý a múčnatý. Dužina je krehká a po zlomení zreteľne zapácha po chlóre. Je to najlepší určovací znak.

Rastie na jar, od apríla do mája, na zemi v listnatých lesoch a parkoch, najradšej na vápenatej pôde, jednotlivo alebo v skupinách, často na násypoch a pri topiacich sa závejoch snehu. Jeho hnedastá farba spôsobuje, že sa na zemi ľahko stratí z dohľadu. V Poľsku je zriedkavý.

Možno ho zameniť s kalichovkami (Peziza), ktoré nemajú žilky ani pach chlóru, a s Discina ancilis, ktorá rastie na ihličnatom dreve. Disciotis venosa je v Poľsku pod prísnou ochranou, preto sa nesmie zbierať; najlepšie je len ho pozorovať a fotografovať.

Určovacie znaky

Klobúk

Plodnica (apotécium) s priemerom 5–15 cm, podľa niektorých opisov až 20 cm; v mladosti miskovitá a nepravidelná, s podvinutým okrajom, pri približne 7–8 cm sa trhá a u starších exemplárov sa rozprestiera na zemi. Vnútorný povrch (hymenium) je sivohnedý, žltohnedý až tmavo červenohnedý, jemne zvrásnený a s vekom poskladaný do žilkovitého vzoru. Vonkajší povrch je belavý, múčnatý alebo pokrytý pustulami, k báze žilkovaný.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Nevzťahuje sa: vreckatovýtrusná huba s miskovitou plodnicou; výtrusorodá vrstva (hymenium) pokrýva vnútorný povrch misky. Bez lupeňov, rúrok a ostňov.

Hlúbik

Krátky, nezreteľne ohraničený, bledosivý; upevňuje misku v substráte.

Dužina

Krehká, belavá, tenká. Po zlomení má zreteľný pach chlóru (bielidla). Chuť jemná; dužinu by sa nemalo ochutnávať.

Výtrusný prach a výtrusy

Farba výtrusného prachu: bez údajov. Výtrusy elipsoidné, hladké, bez guttúl, s homogénnym obsahom, 21–25 × 12–15 µm (opisy uvádzajú rôzne rozpätia).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof rastúci na zemi v listnatých lesoch a parkoch, podľa niektorých opisov aj v machovom opade alebo v ihličí pod ihličnatými stromami. Uprednostňuje vápenatú pôdu a náspy a chránené stanovištia; niekedy sa nazýva hubou okrajov topiacich sa záveje snehu.

Rozšírenie. Severná Amerika a Európa (vrátane Bulharska, Švédska, Španielska, Walesu), tiež Turecko, kde sa považuje za kriticky ohrozený. V Poľsku zriedkavý: do roku 2020 bolo hlásených 6 historických a 27 nových lokalít; miestami nie je vzácny. V Červenom zozname rastlín a húb Poľska má status R (zriedkavý, potenciálne ohrozený pre obmedzený areál a malé plochy biotopov). V Poľsku je pod prísnou ochranou od roku 1983 (Dz.U. 2014 poz. 1408); nie je na zozname húb schválených na predaj v Poľsku.

Tvorba plodníc. V Poľsku apríl–máj; v Európe od marca do mája, v Severnej Amerike od apríla do júna. Plodnice môžu pretrvať až približne 12 týždňov.

S čím si ju možno zameniť?

• Discina ancilis (poľsky: krążkownica wrębiasta) — Menšia, rastie na rozkladajúcom sa ihličnatom dreve, bez pachu chlóru. Vnútro je červenohnedšie, zvrásnené alebo hladké, nie žilkované; vonkajší povrch má chumáče jemných chĺpkov. Výtrusy jemne bradavkaté.
• Gyromitra parma (poľsky: piestrzenica tarczowata) — Vyskytuje sa aj na dreve listnatých stromov (hlavne buka a jaseňa), kým Disciotis venosa rastie na zemi.
• Peziza spp. (kalichovky) — Bez siete žiliek vo vnútri a bez pachu chlóru; zvyčajne plodia neskôr. Dužina je tenšia a kvapky jódu sfarbia dužinu a vrcholy vreciek na tmavomodro. Niektoré kalichovky sú jedovaté.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku sa huba nazýva terčovka žilnatá. Názov sedí s jej vzhľadom: tvorí široký terčovitý až miskovitý plodnicový útvar a jeho vnútro pokrýva sieť žilnatých záhybov.
• Rastie v skorej jari v listnatých lesoch a parkoch, v rovnakom čase ako smrčky, takže na ňu pri jarných vychádzkach naďabia aj ten, kto smrčky hľadá. Odlíšiť ju pomôže výrazný zápach po chlóre pri zlomení a to, že nemá hlavičku s dutým klobúkom.