Laccaria amethystina

Opis

Lakovka ametystová je malá huba s klobúkom širokým 2–6 cm, za vlhkého počasia sýto fialovým a za suchého počasia vyblednúcim do bielo-fialova. Lupene sú hrubé, riedke, fialové a zostávajú fialové aj vtedy, keď ostatná časť plodnice vybledne. Hlúbik je tenký, vláknitý, dutý, farby klobúka.

Rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, najčastejšie pod bukmi, a tiež v parkoch a záhradách, od neskorého leta do začiatku zimy. V Poľsku je bežná. Farba sa veľmi mení, preto ju možno po daždi alebo v suchu ľahko prehliadnuť.

Môže sa zameniť s fialovými jedovatými hubami, napr. s fialovou odrodou vlákninice zemnej (nepríjemný zápach, umbo) a prilbičkou čistou (zápach po reďkovke). Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 2–6 cm; mladá polguľovitá alebo zvoncovitá so zvinutým okrajom a preliačinou v strede, potom klenutá, nakoniec plochá až lievikovitá s vlnitým okrajom. Hydrofánna. Povrch hladký, u dospelých jemne šupinatý, okraj mierne ryhovaný. Za vlhkého počasia fialový alebo hnedofialový, za suchého počasia alebo u starších jedincov bielo-fialový.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene hrubé, riedke, často vlnité, široko pripojené alebo mierne zbiehavé či vykrojené. U mladých fialové, neskôr poprášené bielymi výtrusmi; aj keď je plodnica vyblednutá, lupene zostávajú fialové.

Hlúbik

Výška 0,6–12 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy), hrúbka 3–10 mm, dutý, vláknitý, na báze mierne zhrubnutý; farby klobúka, na báze s bielymi vláknami. Bez prsteňa.

Dužina

Vodnatá, tenká; za vlhkého počasia mierne fialová, za sucha ružovohnedá; vôňa a chuť nevyhranené. Dužinu neochutnávajte ako identifikačný znak.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy guľaté, bezfarebné, ostnato-bradavičnaté, s priemerom asi 7–10 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba, s listnatými a ihličnatými stromami, najčastejšie so stromami z radu bukovotvaré (Fagales), napr. s bukom. Podľa niektorých popisov rastie aj na tlejúcom dreve. Je to nitrofilná huba (tzv. „amoniaková huba“) – najhojnejšie rastie na pôdach bohatých na zlúčeniny dusíka.

Rozšírenie. Široko rozšírená: Ázia, Európa, Severná a Stredná Amerika, Nový Zéland. Bežná v strednej Európe, vrátane Poľska. Rastie v lesoch, záhradách a parkoch. V Poľsku nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Od neskorého leta do začiatku zimy; v Európe približne jún–december.

S čím si ju možno zameniť?

• Mycena pura (prilbička čistá) — Považovaná za jedovatú. Plodnica je menej štíhla ako u lakovky; prilbička má charakteristický zápach po reďkovke alebo repe.
• Inocybe geophylla var. lilacina (vlákninica zemná, fialová odroda) — Jedovatá. Na klobúku má umbo a má nepríjemný zápach.
• Laccaria laccata (lakovka obyčajná) — Tiež bledne a podlieha vplyvom počasia, čo sťažuje určenie; podrobné rozdiely – žiadne údaje.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku patrí lakovka ametystová medzi bežné lesné druhy, ktoré nie sú zákonom chránené a hojne sa vyskytujú najmä v podhorských bučinách.
• Slovenskí hubári si ju pre premenlivé fialové zafarbenie plodníc môžu v teréne poľahky pomýliť s vláknicou fialovkastou alebo s viacerými druhmi pavučinovcov.