Lactifluus volemus

Opis

Lactifluus volemus (hrabovka obyčajná) má pevný, hrdzavooranžový klobúk široký 5–15 cm, hladký alebo zamatový, bez kruhov. Lupene sú bledé a po dotyku hnednú, hlúbik je plný a bledší ako klobúk. Najcharakteristickejšie sú veľmi hojné biele mlieko, ktoré vyteká z poškodených lupeňov a nemení farbu, a rybacia vôňa plodnice.

Rastie od júna do októbra v listnatých a ihličnatých lesoch, najčastejšie pod bukmi, dubmi, hrabmi, osikami, smrekmi a borovicami. V Poľsku je bežná, hoci ju hubári zberajú len zriedkavo.

Mnoho oranžových rýdzikov vyzerá podobne, ale majú štipľavé alebo horké mlieko. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 5–15 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy); mladé sú klenuté s mierne podvinutým okrajom, neskôr takmer ploché s preliačinou, nakoniec plytko hlboké. Bez hrbolčeka. Povrch hladký alebo zamatový, bez pásovania, hrdzavooranžový, žltohrdzavý alebo oranžovohnedý (podľa niektorých opisov od marhuľovej po hrdzavú); farba premenlivá.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene dosť husté, pripojené až zbiehavé, krehké, úzke, niekedy rozdvojené, s krátkymi lupeňmi medzi nimi. Najprv biele, potom bledoskrutkové až bledookrové; pri poškodení hnednú (hrdzavohnedo).

Hlúbik

Výška 4–12 cm, hrúbka 1–3,5 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy), valcovité, plné, hladké alebo zamatové, bez prsteňa, oveľa bledšie ako klobúk, zvyčajne orieškovožltkasté. Báza bez pošvy.

Dužina

Pevná, u mladých biela, u starších bledožltá až bledookrová. Vôňa dosť silná, rybacia (pripomína sleďa), po vysušení zosilnie; po uvarení neovplyvňuje chuť. Mlieko veľmi hojné, biele, na vzduchu nemeniace farbu, v chuti mierne s horkou dochuťou; zanecháva hnedé škvrny. Síran železnatý okamžite sfarbuje dužinu do tmavozeleno-modra. Dužina neznámych húb by sa nemala ochutnávať.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach bledokrémový až bieliaci. Výtrusy takmer guľovité, sklovité, so sieťovitou ornamentikou a miernymi ostňami: 7,5–10 × 7,5–9,5 µm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba (ektomykoríza) s mnohými listnatými a ihličnatými stromami: bukmi, dubmi, hrabmi, osikami, smrekmi, borovicami; častejšie v listnatých lesoch, niekedy aj v rašelinnom machu. Plodnice jednotlivo alebo v skupinách, hojnejšie za teplého a vlhkého počasia.

Rozšírenie. Mierne pásmo a časť subtropického pásma severnej pologule: Európa, Severná Amerika, Ázia (Čína, Kórea, Japonsko, India, Nepál), Maroko; podľa niektorých opisov aj Austrália. Bežná v Poľsku, hoci sa zbiera zriedkavo. V niektorých krajinách (napr. v Holandsku a Flámsku) vyhynutá alebo ustupujúca. V Poľsku nie je právne chránená.

Tvorba plodníc. Od júna do októbra.

S čím si ju možno zameniť?

• Lactarius subdulcis (mliečik lahôdkový) a Lactarius aurantiacus (mleczaj pomarańczowy) — Oranžové mliečniky sa vzhľadom ťažko rozlišujú; mlieko týchto druhov je štipľavé alebo horké, zatiaľ čo u hrabovky obyčajnej je mierne, hojné a biele; klobúk hrabovky obyčajnej je rovnomerne hrdzavooranžový.
• Lactifluus corrugis — Častejšie vráskavý, tmavšie lupene, slabšia alebo žiadna vôňa, menej oranžové; spoľahlivé mikroskopické odlíšenie: väčšie výtrusy (10,4–12,8 × 9,6–11,8 µm) s hrubšou sieťkou. Vyskytuje sa najmä v Severnej Amerike.
• Lactifluus hygrophoroides — Riedko usporiadané lupene, výtrusy bez sieťky.
• Lactarius subvelutinus — Bez rybacej vône, úzke lupene, biele mlieko nemeniace farbu; klobúk matne žltooranžový až jasne zlatooranžový.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenskom ľudovom prostredí si táto huba vyslúžila pomenovanie „kravička“, ktoré vzniklo vďaka nezvyčajne hojnému bielemu mlieku vytekajúcemu z jej pletív.
• Na území Slovenska sa vyskytuje najmä v teplejších listnatých a zmiešaných porastoch, kde tvorí mykorízu predovšetkým s dubmi a bukmi.
• Menej skúsení slovenskí hubári si ho v lese môžu zameniť za iné druhy rýdzikov, no spoľahlivo ho odlišuje jeho výrazná vôňa pripomínajúca slede.