Leccinum aurantiacum

Opis

Kozák osikový má oranžovočervený až tehlovo sfarbený klobúk, bielo sfarbený hlúbik pokrytý šupinami (časom červenejúcimi alebo tmavnúcimi) a malé, sivasté póry pod klobúkom. Dužina je biela a po narezaní tmavne. V Poľsku rastie od júna do októbra v lesoch a húštinách, zvyčajne pod osikami.

Existuje niekoľko podobných hríbovitých húb s červenkastými klobúkmi, ktoré sa líšia najmä stromom, pod ktorým rastú (breza, borovica, smrek, osika). Preto sa pri zbere oplatí venovať pozornosť okoliu a šupinám na hlúbiku.

Táto huba si vyžaduje dôkladnú tepelnú úpravu. Dužina pri varení sčernie. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 3–15 cm. Mladé sú guľovité, potom polguľovité, nakoniec nízke a klenuté. Farba oranžovočervená, červenooranžová, tmavočervená alebo tehlovočervená. Okraj tenký; pokožka na okraji starších exemplárov obvykle presahuje cez rúrky ako tenká membrána.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Rúrky sivasté s olivovým nádychom. Pory okrúhle, malé, najprv biele, potom sivasto-ochrové, nakoniec olivové; pri stlačení môžu zmeniť farbu na olivovohnedú.

Hlúbik

Výška 5–18 cm, hrúbka 2–3 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy výšky); valcovitý, plný, na báze širší. Belasý až bielkavý, pokrytý šupinami, ktoré sú v mladosti belasé a neskôr oranžovočervené (podľa niektorých popisov malé šupiny vekom hnednú až černejú). Pod klobúkom šupiny dlho zostávajú biele. Bez prsteňa. Podľa niektorých popisov môže hlúbik pri poškodení zmodrieť až zzelenieť.

Dužina

Hrubá, pevná, šťavnatá, biela; po narezaní tmavne (najprv do bordova, potom do sivo- alebo fialovočierna). Chuť mierna, vôňa nevýrazná. U starších exemplárov v hlúbiku vláknitá, v klobúku mäkká a vodnatá. Pri varení sčernie.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach hnedý alebo olivovohnedý. Výtrusy hladké, žltohnedasté, vretenovité: 13–17 × 4–5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Pozemná mykorízna huba. V Poľsku podľa niektorých popisov rastie výlučne pod osikou obyčajnou; v Európe je tradične spájaná s topoľom, ale zaznamenaná bola aj pod dubom, bukom, brezou, gaštanom, vŕbou a lipou; v Európe nie je známa s ihličnanmi. Rastie v lesoch a húštinách.

Rozšírenie. Európa a Severná Amerika (v druhom prípade sa určenia môžu vzťahovať na iné druhy), tiež Stredná Amerika a Japonsko. V Strednej Európe rozšírená, ale nerovnomerne; v Poľsku pomerne častá. Uvedená v červených zoznamoch ohrozených druhov v Nemecku a Holandsku. V Poľsku nie je právne chránená.

Tvorba plodníc. Od júna do októbra.

S čím si ju možno zameniť?

• Leccinum versipelle — Svetlejší, rastie pod brezami; najľahšie sa odlišuje podľa čiernych šupín na hlúbiku.
• Leccinum vulpinum (kozák borovicový) — Rastie iba pod borovicami.
• Leccinum piceinum (kozák smrekový) — Rastie iba pod smrekmi.
• Leccinum albostipitatum — Rastie s osikou a má biele šupiny na hlúbiku; nie všetci autori ho považujú za samostatný druh.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku si táto huba vyslúžila zľudovený názov osikáč alebo osikovec, ktorý priamo odkazuje na jej verné spolužitie s topoľom osikovým.
• V slovenských lesoch býva často zamieňaná za iné červenkasté kozáky, no jej spoľahlivým poznávacím znakom v teréne zostáva výskyt výhradne pod osikami.
• Na našom území patrí k hojne rozšíreným druhom a nepodlieha zákonnej ochrane, pričom sa s ňou možno stretnúť najmä na okrajoch podhorských lesov.