Leccinum scabrum

Opis

Kozák brezový je štíhla rúrkovitá huba s hnedým klobúkom (širokým až niekoľko centimetrov) a bielym hlúbikom pokrytým malými, tmavými, drsnými šupinami. Póry pod klobúkom sú malé, belavé a s vekom sivé. Dužina je biela a pri reze sa zvyčajne nemení na farbu.

Rastie od leta do jesene, vždy pod brezami: v lesoch, ale aj v parkoch, na čistinkách a pozdĺž ciest. Je bežný v Poľsku. Mladé, pevné exempláre sú najlepšie; staršie majú špongiovitý, vodnatý klobúk a drevnatý hlúbik.

Pozná sa podľa šupín na hlúbiku a jeho asociácie s brezou. Možno ho zameniť s hríbom žlčovým, ktorá má namiesto šupín sieťku a horkú chuť, a s inými druhmi Leccinum. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 4–20 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy); u mladých exemplárov polguľovitý až vankúšovitý, neskôr vypuklý, nakoniec sploštený. Pokožka holá, suchá až mierne lepkavá; vo vlhkom počasí klzká a mierne slizká. Farba od svetlohnedej (žltohnedej) po tmavohnedú, zvyčajne so svetlejším okrajom.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Rúrky dlhé až 25 mm, v blízkosti hlúbika hlboko vykrojené, u starších exemplárov vypuklé smerom nadol. Farba od belasej u mladých po sivohnedú u starších. Póry takmer okrúhle, malé, belavé, neskôr sivé. Rúrky pri poškodení nemenia farbu. Vrstva rúrok sa ľahko oddeľuje od dužiny klobúka.

Hlúbik

Výška do 17 cm, hrúbka do 3,5 cm; pevný, valcovitý, štíhly, smerom ku klobúku sa zužujúci. Biely, pokrytý mnohými tmavohnedými až čiernymi malými trsmi (šupinami), čo je charakteristický znak rodu Leccinum. Bez prsteňa.

Dužina

Biela až belavo-krémová, na báze hlúbika môže byť bielo-zelenkavá. U mladých exemplárov pevná, ale veľmi rýchlo sa stáva špongiovitou a vodnatou, najmä po daždi; hlúbik vláknitý, u starých exemplárov drevnatý. Pri poškodení sa zvyčajne nemení na farbu (niekedy mierne tmavne). Pri varení stmavne do čierna. Chuť a vôňa príjemná, slabá.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach hnedý až olivovohnedý. Výtrusy hladké, vretenovité až eliptické, 13–20 × 4–6,5 µm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba, spätá výlučne s brezami (na Novom Zélande s Betula pendula). Rastie na zemi v listnatých a zmiešaných lesoch, a tiež mimo lesov: v parkoch, pozdĺž ciest, v blízkosti brezier vysadených mimo ich prirodzeného rozšírenia.

Rozšírenie. Celá severná pologuľa, v Škandinávii až po 66° zemepisnej šírky; na južnej pologuli iba v Austrálii a na Novom Zélande, kde bola pravdepodobne zavlečená. Bežná v strednej Európe a v Poľsku. Na poľskom Červenom zozname (2006) má kategóriu V (zraniteľný). Nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Od leta do jesene (v Severnej Amerike od júna do septembra).

S čím si ju možno zameniť?

• Tylopilus felleus (hríb žlčový) — Nejedlá, horká. Hlúbik nemá trsy, ale zreteľnú hnedavú sieťku.
• Leccinellum pseudoscabrum (kozák grabový) — Rastie iba pod hrabmi; dužina sa pri poškodení mení zo špinavo ružovej na čiernastú.
• Leccinum variicolor (kozák rôznofarebný) — Rastie pod brezami na vlhkejších miestach; hlúbik s modrastým nádychom.
• Leccinum holopus (kozák močiarny) — Veľmi bledý, takmer biely vo všetkých častiach; na vresoviskách.
• Leccinum oxydabile — Pevnejšia, ružovejúca dužina a iná štruktúra pokožky klobúka.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenskom ľudovom názvosloví sa pre kozák brezový zaužívali výstižné pomenovania ako „brezovec“ alebo „brezák“, odvodené od jeho výhradného výskytu pod brezami.
• Na Slovensku patrí medzi mimoriadne hojne rozšírené druhy od nížin až po horské polohy a nie je zaradený do Červeného zoznamu ohrozených ani zákonom chránených húb.