Lycoperdon perlatum

Opis

Prášnica bradavičnatá je malá pýchavka s hruškovitou alebo kyjakovitou plodnicou vysokou 3–7 cm, pokrytou jemnými bradavičnatými ostňami, ktoré sa ľahko ošúchajú a zanechávajú na povrchu sieťovitý vzor. Za mlada je biela, v dospelosti hnedne a na vrchole sa otvára, pričom uvoľňuje oblak výtrusov.

Rastie od leta do jesene v lesoch, húštinách, na lúkach a pri cestách, jednotlivo alebo v skupinách. V Poľsku je veľmi bežná.

Plodnicu vždy rozrežte pozdĺžne, pretože mladé muchotrávky v štádiu „vajca“ ju môžu pripomínať. Žlté alebo hnedé vnútro znamená nejedlú plodnicu.

Určovacie znaky

Klobúk

Gasteroidný druh: bez klobúka; plodnica kyjakovitá alebo hruškovitá, so zaobleným alebo hrbatým vrcholom, výška 3–10 cm, šírka 1.5–6 cm (opisy uvádzajú rôzne rozsahy). Povrch s bradavičnatými, ľahko opadávajúcimi ostňami (zrnisto-ostnité, „perlovité“), ktoré po ošúchaní zanechávajú sieťovité, okrúhle jazvičky. Za mlada biela, v dospelosti okrová až hnedá a holá. Dospelá plodnica sa na vrchole otvára malým pórom (ostiolom), cez ktorý sa uvoľňujú výtrusy.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Žiadne lupene ani rúrky. Hymenofor (výtrusná masa) vypĺňa hornú časť plodnice: spočiatku biela a pevná, potom žltá, olivová a sivohnedá, nakoniec práškovitá. Dolná časť je hlúbikovitá, spočiatku biela, časom svetlohnedá.

Hlúbik

Žiadny pravý hlúbik; plodnica sa smerom k báze zužuje do širokej, na hlúbik podobnej časti (subhymenofor) so stĺpikom.

Dužina

U mladých exemplárov je výtrusná masa biela, jednotná a pevná; dozrievaním žltne a mení sa na olivovohnedý prášok. Chuť a vôňa mierna, takmer aromatická. Dužinu neidentifikovaných húb neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusná masa olivová. Výtrusy guľaté, bezfarebné alebo bledoružové až bledožlté, slabo bradavičnaté (ostnité), 3–4.5 µm (opisy uvádzajú mierne odlišné rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Pozemný saprotrof, rastúci v lesoch, húštinách, na lúkach, trávnikoch a pri cestách; niekedy na zhnitých pňoch. Jednotlivo, roztrúseno alebo v skupinách, tiež v čarodejných kruhoch. Akumuluje ťažké kovy a selén z pôdy (bioindikátor).

Rozšírenie. Kozmopolitný druh, opísaný z takmer všetkých kontinentov, od subarktického Grónska po subalpský Island. V Poľsku veľmi bežný. Nie je právne chránený.

Tvorba plodníc. Od leta do jesene.

S čím si ju možno zameniť?

• Lycoperdon nigrescens (poľsky: purchawka czarniawa) — Ostne tmavé od začiatku.
• Lycoperdon excipuliforme (poľsky: purchawka fiolowata) — Väčšia a šedivejšia, ostne hviezdovité; horná časť dospelej plodnice sa úplne rozpadáva.
• Lycoperdon pyriforme — Bez výrazných ostňov; rastie na dreve.
• Lycoperdon umbrinum — Ostne po ošúchaní nezanechávajú jazvičky, dospelá výtrusná masa tmavohnedá až purpurovo-hnedá, báza s fialovým nádychom.
• Mladé plodnice muchotrávok (Amanita), v štádiu „vajca“ — Smrteľne jedovaté. Pri pozdĺžnom reze sú viditeľné obrysy klobúka a hlúbika (u pýchavky rovnomerné biele vnútro); muchotrávky zvyčajne nemajú „perly“ ani drsný povrch.
• Scleroderma spp. (pestrece) — Podrobné rozdiely – žiadne údaje; pestrece majú tmavé vnútro už u mladých exemplárov.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenských nárečiach si vyslúžila ľudové pomenovania ako „prášivka“, „fúkačka“ či „čertov tabak“, odvodené od tmavých oblakov výtrusov, ktoré zrelá huba pri stlačení vypúšťa.
• Na Slovensku patrí k mimoriadne rozšíreným druhom a bežne sa vyskytuje v listnatých aj ihličnatých lesoch od nížin až po podhorské pásma.
• Slovenskí hubári si dávajú pozor na zámenu jej nerozvinutých plodníc s mladými vajíčkami muchotrávky zelenej, kvôli čomu ich zvyknú pozdĺžne prerezávať.