Meripilus giganteus

Opis

Meripilus giganteus je jednou z najväčších stromových húb: obrovský trs prekrývajúcich sa vejárovitých klobúkov v hnedých, sústredne pásikavých odtieňoch so svetlým krémovým okrajom. Celok môže mať od niekoľkých desiatok centimetrov do vyše metra v priemere a vážiť desať či dokonca niekoľko desiatok kilogramov.

Rastie na jeseň na bázach listnatých stromov, najčastejšie bukov a dubov, často v parkoch a pri cestách. Najspoľahlivejším znakom je spodná strana s veľmi jemnými pórmi, ktorá sa pri dotyku alebo poškodení sfarbuje do hneda a potom načierno; dužina sa sfarbuje načierno rovnakým spôsobom.

Dá sa pomýliť s trsovnicou mandľovou, ktorá má bledšie, menšie klobúky a nečernie.

Určovacie znaky

Klobúk

Plodnica jednoročná, veľká, 30–150 cm v priemere, zriedkavo až do 250 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy), tvorená mnohými prekrývajúcimi sa vejárovitými alebo polkruhovitými klobúkmi vyrastajúcimi zo spoločnej bázy, niekedy na krátkych hlúbikovitých základoch. Jednotlivé klobúky 10–50 cm široké a 1–5 cm hrubé. Povrch spočiatku žltohnedý, neskôr hnedastý, gaštanový, zreteľne sústredne pásikavý, pokrytý jemnými šupinami. Okraj bledší, krémový, zaoblený, vekom zvlnený.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Rúrky krátke, bieliace, pri poškodení hnednúce a potom černievajúce. Póry veľmi jemné, okrúhle, asi 0,3 mm (3–6 pórov na mm).

Hlúbik

Zreteľný hlúbik chýba; klobúky vyrastajú zo spoločnej bázy, niekedy na krátkych hlúbikovitých základoch.

Dužina

Biela, lykofytová (tuhá a vláknitá), vláknitá, na reze černievajúca, so silnou hubovou vôňou, kyslastou alebo mierne kyslou chuťou; dužina veľmi hrubá. Nikdy neochutnávajte dužinu neznámych húb.

Výtrusný prach a výtrusy

Farba výtrusného prachu: bez údajov. Výtrusy hladké, bezfarebné, ovoidné až okrúhle (6–6,5 × 5,5–6 µm, neamyloidné).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Drevokazná huba spôsobujúca bielu hlbinovú hnilobu. Rastie na bázach rôznych listnatých stromov (najmä buka a duba), výnimočne ihličnanov, zvyčajne v blízkosti odumretých pňov, menej často ako parazit živých stromov; infekcia často cez mŕtvy hlavný koreň, rozklad hlavne v koreňoch. Ochotne rastie v parkoch a pri cestách (odtiaľ názov „parková huba“); plodnice môžu vyrastať trochu ďalej od kmeňa, z koreňov. Môže spôsobiť vyvrátenie stromov krehkým zlyhaním zhnitých bočných koreňov.

Rozšírenie. Európa, Ázia, Severná Afrika, Nový Zéland; podľa niektorých popisov sa príbuzný druh M. sumstinei vyskytuje v Severnej Amerike, nie tento druh (popisy sa líšia). Mnoho lokalít v Poľsku; bola chránená do októbra 2014, teraz bez právnej ochrany. V Hamburgu je najbežnejšou drevokaznou hubou na pouličných a parkových stromoch.

Tvorba plodníc. Jeseň; po prvých mrazoch sa plodnica rozpadá na slizkú čiernu hmotu. Presné mesiace – bez údajov.

S čím si ju možno zameniť?

• Grifola frondosa (trsovnica mandľová) — Vyskytuje sa takmer výlučne na duboch, má menšie a užšie klobúky, sivastejšie, väčšie póry; hymenofór pri poškodení nečernie.
• Bondarzewia mesenterica (bondarzevia zvráskavená) — Rastie na bázach jedlí; má veľké, hranaté, nepravidelné póry a dužina na reze nečernie.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku sa vejárovec obrovský prirodzene vyskytuje v bukových a dubových lesoch, no veľmi často naň možno natrafiť aj na bázach starých stromov v historických zámockých a kúpeľných parkoch.
• Slovenskí hubári si ho v lesoch niekedy mýlia s podobným a vzácnejším trsnatcom lupenitým, vejárovec sa však po zatlačení na póry či dužinu okamžite prezradí nápadným sčernením.