Stropharia rugosoannulata

Opis

Golierovka slamomilná je veľká huba s klobúkom priemeru 6–15 cm, spočiatku vínovohnedým, časom okrovým až krémovým. Má husté lupene, ktoré pri dozrievaní tmavnú zo sivej na fialovočiernu, a biely, hrubý, vráskavý prsteň na plnom, bielom hlúbiku.

Rastie od mája do septembra na drevnej štiepke, slame, záhradnom odpade a pôde bohatej na humus, najmä v parkoch, záhradách a na poliach, zriedkavejšie v lesoch. V Poľsku sa pestuje od roku 1970 a zdivočieva.

Odlišujte ju od Stropharia hornemannii, ktorá má na hlúbiku šupiny a prsteň, ktorý sa netrhá; tento druh je pravdepodobne jedovatý. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 6–15 cm, dokonca 20 cm (podľa niektorých opisov až 30 cm); za mlada kuželovito-vypuklý, potom vypuklý, nakoniec rozložený. Okraj ostrý, dlho podvinutý. Povrch hladký, nahý, matný, spočiatku tmavý vínovohnedý, potom blednúci do okrovohnedej, nakoniec krémový; niekedy od začiatku krémovožltý s vínovočervenými vláknami. Suchý a klzký, za vlhka len mierne lepkavý.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene husté, pripojené, spočiatku bledosivé, potom sivolilové až fialovočierne, s bledším ostrím.

Hlúbik

Výška 7–20 cm (opisy uvádzajú rôzne rozsahy), hrúbka 1,5–3 cm, valcovitý, niekedy so zhrubnutou bázou, biely, vekom žltnúci. Prsteň biely, hrubý, vráskavý; jeho zvyšky môžu zostať na okraji klobúka a na hlúbiku. Povrch s dlhými vláknami, bez šupín. Mycéliové povrazce na báze.

Dužina

Biela, pevná. Chuť pripomína surové zemiaky. Neochutnávajte neznáme huby.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach fialovočierny (tiež opísaný ako tmavo purpurovohnedý až čierny). Výtrusy 10–14 × 6.5–8 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof. Rastie na pôde, zhnitej slame, drevnej štiepke a záhradnom odpade; ľahko sa pestuje na substrate podobnom prírodnému. V záhrade dobre funguje ako spoločník kukurice.

Rozšírenie. Severná Amerika, Európa, Ázia a Nový Zéland; zavlečená okrem iného do Austrálie. V Poľsku synantropný druh, rozširujúci svoj ĺoch; nachádza sa v parkoch, záhradkárskych osadách, botanických záhradách, na poliach, zriedkavejšie v lesoch. Zavedená do pestovania v Poľsku v roku 1970. Internetový hubársky atlas ju klasifikuje ako chránenú a ohrozenú, ale v Poľsku nie je právne chránená.

Tvorba plodníc. Od mája do septembra (podľa niektorých opisov v lete a na jeseň).

S čím si ju možno zameniť?

• Stropharia hornemannii — Hlúbik má šupiny, prsteň (ak je zachovaný) sa netrhá a celá plodnica je bledšia. Pravdepodobne jedovatá.
• Agaricus spp. (pečiarky) — Lupene pečiarok sú zvyčajne ružovejšie, u golierovky slamomilnej sú sivé, potom fialovočierne; výtrusný prach golierovky slamomilnej je tmavo purpurovohnedý až čierny.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Slovenský druhový názov „slamomilná“ presne odráža jej prirodzenú väzbu na organické zvyšky, pričom sa na Slovensku najčastejšie objavuje na stanovištiach ovplyvnených človekom, ako sú parky a záhrady s mulčovacou štiepkou.
• Na Slovensku nie je zaradená medzi zákonom chránené druhy ani do národného Červeného zoznamu húb, pretože sa do voľnej krajiny často dostáva splanením zo záhradných substrátov.
• V slovenskej prírode si ju neskúsení hubári môžu zameniť s príbuznou golierovkou potrhanou, ktorá sa však odlišuje výrazne šupinatým hlúbikom a prsteňom bez typického lúčovitého ryhovania.