Amanita gemmata

Opis

Muchotrávka žltá má žltý klobúk – od slamenej a citrónovej po okrovú – široký do približne 11 cm, s ryhovaným okrajom. Zvyčajne býva pokrytá belavými škvrnami, dážď ich však ľahko zmyje. Lupene sú biele a voľné, hlúbik biely alebo žltkastý, šupinatý, s visiacim, ale krehkým prsteňom, ktorý rýchlo mizne. Báza je zhrubnutá a pokrytá prirastenou pošvou.

Rastie od júna do novembra v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch, zvyčajne po jednej, na kyslých a piesočnatých pôdach, často pri cestách. V Poľsku je pomerne zriedkavá.

Občas sa zamieňa za muchotrávku červenkastú a muchotrávku hrubú – odlišuje sa pošvou na báze, dužinou, ktorá nemení farbu, a žltým klobúkom. Je to jedovatá huba. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer do 11–12 cm (popisy uvádzajú aj 2,5–12 cm); za mlada poluloptovitý, potom klenutý, nakoniec takmer plochý. Farba slamovo žltá, citrónová, okrovožltá až zlatistá, s vekom vybledne; za vlhka lepkavá. Zvyčajne pokrytá belavými, tenkými škvrnami, ktoré dážď ľahko zmyje, takže často chýbajú. Okraj ryhovaný.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene biele, husté, voľné až úzko pripojené (podľa niektorých popisov nie sú pripojené k hlúbiku).

Hlúbik

Výška 4–14 cm, hrúbka do 2 cm (popisy uvádzajú aj 0,5–1,9 cm), biela alebo žltkastá, zvyčajne pokrytá odstávajúcimi bielymi šupinami; rovná alebo mierne zhrubnutá smerom k báze. U mladých plodníc úzky biely prsteň, u starších mizne alebo je krehký. Báza s hľuzou pokrytou prirastenou pošvou, zvyčajne tvoriacou malý voľný okraj.

Dužina

Biela, po prerezaní nemení farbu; chuť jemná, vôňa slabá alebo žiadna. Chuť sa nesmie testovať; neochutnávajte dušinu tejto ani žiadnej podozrivej huby.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy hladké, tenkostenné, elipsoidné až široko elipsoidné, neamyloidné, s jednou alebo viacerými malými olejovými kvapkami; veľkosť 8–13 × 6,5–9 µm (popisy uvádzajú aj 8–10 × 6,5–7,5 µm, Q ≈ 1,35).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba. Doložené partnerstvá: borovica kontinentálna (Pinus contorta), Arctostaphylos, borovica pinia (Pinus pinaster); v Európe často so smrekom obyčajným (Picea abies). Rastie v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch, zvyčajne na kyslých, piesočnatých pôdach, často pri lesných a iných cestách; jednotlivo, roztrúseno alebo v skupinách. Termofilný druh.

Rozšírenie. Európa, Severná Amerika (ako druhový komplex), Japonsko, Čína, Irán, Čile a Kolumbia. V Poľsku mnoho nálezísk, ale frekvencia nie je presne známa; podľa niektorých popisov pomerne zriedkavá, v južnej Európe častejšia. Nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Od júna do novembra (popisy uvádzajú aj: leto a jeseň).

S čím si ju možno zameniť?

• Amanita excelsa (muchotrávka hrubá) — Prsteň je ryhovaný a báza hlúbika nie je obklopená pošvou.
• Amanita rubescens (muchotrávka červenkastá) — Nemá pošvu, dužina je vínovo červená (pri poškodení červená) a prsteň je na hornej strane ryhovaný.
• Amanita citrina (muchotrávka citrónovožltá), Amanita pantherina, Amanita crocea — Klobúk muchotrávky žltej je bledší ako klobúk muchotrávky citrónovožltej a žltší ako klobúk muchotrávky tigrovanej a muchotrávky pošvatej; ďalšie rozdiely – bez údajov.
• Amanita muscaria (žlté odrody) — Muchotrávka žltá je menšia a má inú štruktúru hlúbika.
• Amanita aprica, A. orientigemmata, A. gioiosa — Uvádzajú sa aj podobné druhy: A. orientigemmata má pracky a o niečo menšie výtrusy; podrobnosti o ostatných – bez údajov.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku je muchotrávka slamenožltá pomerne vzácna a viaže sa predovšetkým na teplé nížinné borovicové lesy na piesočnatých pôdach Záhoria.
• Kvôli svojej zriedkavosti a úbytku prirodzených stanovíšť je zaradená do Červeného zoznamu húb Slovenska medzi ohrozené druhy.
• V slovenských lesoch dochádza k jej zámene s inými podobnými druhmi, najmä s muchotrávkou citrónovožltou alebo so svetlými formami muchotrávky zelenej.