Apioperdon pyriforme

Opis

Pýchavka hruškovitá (Apioperdon pyriforme, predtým Lycoperdon pyriforme) je malá pýchavka s hruškovitou alebo kyjakovitou plodnicou vysokou 2–7 cm. Povrch je drsný, jemne bradavičnatý, farebne od bielo-ochrovej po sivo-ochrovú, na vrchole zvyčajne hnedaršia. Len celkom mladé plodnice sú biele; vekom tmavnú a na vrchole sa otvára pór, ktorým ústia výtrusy.

Na rozdiel od väčšiny pýchaviek rastie na dreve: na spadnutých kmeňoch a pňoch ihličnatých a listnatých stromov, často vo veľkých, hustých skupinách. Niekedy to vyzerá, akoby rástla na zemi, ale pod ňou leží zakopané drevo. Plodnice sa objavujú od júna do októbra a v Poľsku je druh bežný. Na báze vidno hrubé, bieliace podhubové povrazce.

Nie je ľahké ju si pomýliť s inými pýchavkami, pretože tie rastú na zemi. Ak je vnútro žltkasté, hnedé alebo olivové, alebo je vidno obrys vytvorenej huby, nemali by sa zbierať.

Určovacie znaky

Klobúk

Žiadny typický klobúk ani hlúbik – plodnica hruškovitá alebo kyjakovitá, výška 2–7 cm, priemer do 3 cm. Povrch drsný, múčnatý, veľmi jemne bradavičnatý, na vrchole s drobnými, dlho trvácimi nízkymi ostňami. Farba od bielo-ochrovej cez sivo-orieškovú po sivo-ochrovú, horná časť zvyčajne hnedastá; len celkom mladé plodnice sú biele. Endoperidium drsné, akoby pomúčené, krehké, od bielokrémovej po svetlohnedú (u mladých s medovým nádychom), matné a papierovité u starých. Na vrchole malý hrbolček s malým pórom, ktorým unikajú výtrusy; pór je spočiatku okrúhly, neskôr s rozstrapkanými okrajmi.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Žiadne lupene ani rúrky. Vnútro plodnice je rozdelené na glebu (výtrusorodú časť) a subglebu.

Hlúbik

Žiadny pravý hlúbik; zužujúca sa báza (subgleba). Na báze bieliace, pomerne hrubé rhizomorfy (podhubové povrazce) prerastajúce substrát.

Dužina

Subgleba jemne komôrkovitá, u mladých plodníc biela, u starších sivohnedá. Gleba podobnej farby, u starších plodníc olivovohnedá, postupne prechádzajúca do zreteľne viditeľnej, pretiahnutej stĺpikovej kolumely. Vôňa a chuť: žiadne údaje; dužinu neznámych húb neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Farba výtrusného prachu: žiadne údaje (výtrusy žltohnedé). Výtrusy guľaté, hladké, žltohnedé, 3–4 µm v priemere, často s krátkou sterigmou, s lesklou kvapkou vo vnútri.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof rastúci na odumretom ihličnatom a listnatom dreve: na spadnutých kmeňoch a pňoch, niekedy zdanlivo na zemi, v skutočnosti na zakopanom dreve. Zvyčajne vo veľkých, hustých skupinách.

Rozšírenie. Bežný na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a Afriky, tiež na mnohých ostrovoch; v Poľsku bežný. V Poľsku nie je zákonom chránený.

Tvorba plodníc. Od júna do októbra.

S čím si ju možno zameniť?

• Lycoperdon perlatum (pýchavka obyčajná) — Rastie na zemi a je pokrytá ostňami, nie na dreve.
• Lycoperdon umbrinum (pýchavka hnedastá) — Tiež skoro tmavne a má bieliace podhubové povrazce, ale tenké; rastie na zemi, nie na dreve, a má iný povrch.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku patrí rozpadavec hruškovitý medzi veľmi hojne rozšírené druhy a bežne sa vyskytuje v lesoch po celej krajine od nížin až po horské polohy.
• V slovenskom ľudovom názvosloví si spolu s ostatnými príbuznými druhmi vyslúžil pomenovanie „fúkavec“ alebo „dymovec“, pretože zrelá plodnica pri dotyku vypúšťa prúd výtrusov pripomínajúci dym.
• V Červenom zozname húb Slovenska táto huba nefiguruje a nepodlieha zákonnej ochrane, keďže jej výskyt v slovenskej prírode nie je vôbec ohrozený.