Armillaria ostoyae

Opis

Armillaria ostoyae (podpňovka tmavá) je najbežnejšia podpňovka v Poľsku. Plodnice majú klobúk široký 3–8 cm, mäsovoružový alebo červenohnedý, s výraznými čiernohnedými šupinami siahajúcimi až po okraj. Lupene sú najskôr krémobiele, neskôr hnedé a hlúbik nesie pomerne hrubý biely prsteň s tmavými šupinami na spodnej strane.

Rastie v trsoch na pňoch a na báze stromov, najmä smrekov, v ihličnatých lesoch na kyslých pôdach, menej často na jedliach, boroviciach a bukoch. Je to parazit, ktorý ničí korene stromov. Niekedy sú pne biele od jej výtrusov.

Nejedzte ju surovú ani tepelne nedostatočne upravenú. Zbierajte iba exempláre, o ktorých druhu ste si istí, pretože na pňoch rastú aj jedovaté trsy, napr. sírnik zväzočkový.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 3–8 cm; u mladých jedincov vypuklý, rýchlo sa rozprestierajúci, u starších preliačený. Farba mäsovoružová, červenohnedá alebo krémovohnedá. Charakteristické pomerne veľké, čiernohnedé šupiny siahajúce po okraj klobúka.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene pomerne husté, najskôr krémobiele, neskôr hnedé; v niektorých opise zbiehavé (prechádzajúce na hlúbik).

Hlúbik

Výška 4–12 cm, hrúbka do 2 cm; valcovitý, vláknitý, kyjakovitý, plný, často ohnutý; u starších exemplárov vnútri vatovitý a dutý. V hornej časti belavý, nižšie hrdzavý, zvyčajne so zvyškami belavého závoja a hnedými vláknami. Prsteň pomerne hrubý, biely, s tmavými šupinami na spodnej strane a na okrajoch, dobre vyvinutý.

Dužina

Biela, vekom ružovieca; hubová vôňa, jemná chuť. Surová dužina obsahuje zlúčeniny škodlivé pre niektorých ľudí (pozri: medicínske údaje), preto sa nesmie jesť surová.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy elipsoidné, hladké, s kvapkami, 7,5–10 × 5–7 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Parazit stromov (drevokazná huba spôsobujúca koreňovú hnilobu a bielu hnilobu dreva) a saprotrof na mŕtvych pňoch a koreňoch, niekedy na zemi v blízkosti koreňov. Šíri sa čiernymi rizomorfmi („šnúrami“) pod kôrou a v pôde; podhúbie môže vykazovať bioluminescenciu (svietiace drevo). Napáda najmä smreky, menej často jedle, borovice a buky; vysoko patogénny pre mnohé ihličnany.

Rozšírenie. Severná pologuľa: Severná Amerika, Európa, Japonsko. Veľmi bežná v strednej Európe; v Poľsku najčastejší druh podpňovky, najmä v smrekových lesoch na kyslých pôdach. V Poľsku nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Jeseň; presné mesiace – bez údajov.

S čím si ju možno zameniť?

• Armillaria mellea (podpňovka obyčajná) — Rastie na mŕtvych listnatých stromoch, klobúk s veľmi jemnými vláknami, niekedy úplne holý. Z hľadiska hubára sa so všetkými podpňovkami zaobchádza podobne.
• Armillaria tabescens (podpňovka bezprstenná) — Bez prsteňa na hlúbiku; v Poľsku zriedkavá.
• Pholiota limonella (šupináčka citrónovožltá) — Môže sa s ňou zameniť, ak chýbajú mycéliové vejáre; podrobné rozdiely – bez údajov.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenských regiónoch ako Orava či Spiš je táto huba oddávna známa pod ľudovými názvami ako „podpinka“ alebo „peňovka“, čo priamo odkazuje na jej rast na pňoch stromov.
• Na Slovensku patrí k najrozšírenejším podpňovkám a masovo sa vyskytuje predovšetkým v ihličnatých porastoch Nízkych a Vysokých Tatier.
• V slovenských lesoch dochádza k jej zámenám s kapucňovkou okrovohnedastou, keďže obidva druhy tvoria podobné trsy na tlejúcom dreve ihličnanov.