Auricularia auricula-judae

Opis

Uchuľa bazová je želatínová, hnedá huba tvare ucha alebo misky, zvyčajne 2-10 cm široká. Vrchná strana je matná, jemne páperistá, červenohnedá s fialovým nádychom, spodná strana hladšia a bledšia, často so žilkami. Vo vlhkých podmienkach je pružná a priesvitná, v suchu tvrdne a stmavne, ale po daždi ožije.

Rastie na mŕtvych a oslabených konároch listnatých stromov, najčastejšie na baze, po celý rok, najmä na jeseň, často v trsoch. V Poľsku je bežná a nie je chránená.

Od Auricularia mesenterica sa líši jeho chlpatým, pásikavým vrchným povrchom. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Plodnica 2-10 cm (niektoré popisy uvádzajú do 9 cm) široká a do 3 mm hrubá, ušiakovitá, miskovitá alebo kalichovitá, spočiatku kalichovitá, neskôr terčovitá, ohnutá a žilnato-rebrovitá; prirastená bokom alebo veľmi krátkym hlúbikom. Vrchná strana matná, jemne semišová alebo osnežená (drobné sivé chĺpky 100-150 µm), červenohnedá s fialovým nádychom, s vekom tmavnúca. Vo vlhkom počasí želatínová a priesvitná; v suchu tvrdá, korkovitá alebo rohovitá, tmavá (čiernohnedá až čiernosivá) a po daždi sa opäť stáva želatínovou. Vyskytujú sa celkom biele formy (bývalá A. lactea).

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Hyménium je na spodnej strane plodnice: hladké alebo vráskavé, červenohnedé až sivohnedé, lesklé, niekedy so „žilkami“; u zrelých jedincov belavé od výtrusov. Žiadne lupene ani rúrky.

Hlúbik

Žiadny hlúbik alebo veľmi krátka stopka; plodnica je bokom prirastená k substrátu.

Dužina

Tenká, želatínovosprúžkovaná, bez zápachu, jemná, na chuti nevýrazná; po vysušení tvrdá a krehká. (Neochutnávajte dužinu neznámych húb.)

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely, neamyloidný. Výtrusy vretenovito-klobásovité (alantoidné), veľkosť 15-23 × 5-7 µm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy). Vystreľuje až niekoľko stotisíc výtrusov za hodinu, dokonca aj po vyschnutí.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof na dreve alebo slabý parazit živého dreva, spôsobujúci bielu hnilobu. Rastie na konároch a kmeňoch listnatých stromov a kríkov, najčastejšie na baze, tiež na javoroch, bukoch, jaseňoch, jelšiach, imelo; výnimočne na ihličnanoch. Vyskytuje sa v lesoch, húštinách, parkoch, záhradách a popri cestách; jednotlivo alebo v skupinách a trsoch, najmä za dlhotrvajúcich vlhkých podmienok.

Rozšírenie. Kedysi považovaná za kozmopolitnú; po genetickej revízii iba Európa (iné druhy sa vyskytujú mimo Európu; správy sa líšia). Bežná v Poľsku. V Poľsku nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Po celý rok, najčastejšie na jeseň; tiež v miernych zimách, od neskorej jari na pňoch a kmeňoch.

S čím si ju možno zameniť?

• Auricularia mesenterica (uchuť škrobovitá) — Vrchný povrch chlpatý a pásikavý.
• Auricularia cerrina — Európska, nedávno opísaná z dubu (Česko); plodnice tmavosivé až takmer čierne.
• Auricularia heimuer (Ázia), Auricularia angiospermarum (Ameriky) — Veľmi podobné; mikroskopické rozdiely: kratšie bázidie a výtrusy (11-13 × 4-5 µm; 13-15 × 4,8-5,5 µm).

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku patrí uchovka bazová medzi bežne sa vyskytujúce druhy, pričom nie je zákonom chránená a nefiguruje na slovenskom červenom zozname ohrozených húb.
• V slovenskej prírode sa vyskytuje hojne od nížin až po podhorské pásma, najčastejšie vo vlhkých lužných lesoch a húštinách v blízkosti vodných tokov na odumretom dreve bazy čiernej.
• V slovenských lesoch si ju hubári môžu ojedinele pomýliť s príbuznou uchovkou pásikavou, ktorá je však na území Slovenska podstatne vzácnejšia.