Cortinarius orellanus

Opis

Pavučinovec oreškový je malá huba so škoricovo-hnedým alebo červenohnedým, matným a plstnatým klobúkom s priemerom 3–8 cm, s tupým hrboľom v strede. Má riedke, hrubé lupene, spočiatku šafranovo-žlté, potom oranžové až hrdzavé, a nažltlo-hnedý, vláknitý hlúbik bez prsteňa. Dužina vonia slabo po reďkovke.

Rastie od augusta do októbra v listnatých a zmiešaných lesoch, najčastejšie pod dubmi, menej často pod bukami a brezami. V Poľsku je zriedkavý a je na Červenom zozname.

Niekedy sa zamieňa s kuriatkami a inými hnedastými hubami. Obsahuje orellanín, jed, ktorý poškodzuje obličky a ničenie varením ho neodstraňuje; prvé príznaky sa objavujú až po niekoľkých dňoch, takže otrávenie sa dá ľahko prehliadnuť. V Poľsku v 50. rokoch 20. storočia prebehli dve vlny otráv, pri ktorých zomrelo asi 10 ľudí. Pavučinovce na jedenie nezberajte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 3–8 cm. Za mladi polguľovitý alebo zvoncovitý, neskôr konvexný s podvinutým okrajom a tupým umbónom (niekedy v dospelosti konkávny, sploštený). Povrch matný, plstnatý s jemnými šupinkami, s vekom sa stáva hladkým. Farba škoricovo-hnedá, červenohnedá alebo hnedá, oranžovo-hnedá. Povrch klobúka s KOH černie.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene spočiatku šafranovo-žlté alebo bledé okrovej farby, neskôr oranžové až oranžovo-hrdzavé, s vekom hrdzavo-hnedé; konvexné, riedke a pomerne hrubé, široko prirastené k hlúbiku alebo mierne zbehavé (popisované aj ako prirastené alebo vykrojené).

Hlúbik

Výška 5–10 cm, hrúbka 1–2 cm, valcovitý, dolu sa zužujúci, plný; nažltlý alebo nažltlo-hnedý s tmavšími pozdĺžnymi vláknami, navrchu nažltlý. Niekedy zvyšky bledožltého závoja (cortina) v dolnej polovici; bez prsteňa.

Dužina

Nažltlá až bledá okrová, pevná. Vôňa slabá, podobná reďkovke (najmä po rozrezaní); chuť jemná alebo mierne kyslá – nikdy sa nesmie skúšat; neochutnávajte dužinu žiadnej podozrivej huby.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach hrdzavo-hnedý. Výtrusy elipsoidné alebo mandľovité, mierne bradavičnaté, 8–11 × 5,5–7 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba. Rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, najmä pod dubmi, menej často pod bukami a brezami; tiež pod hrabmi, často v blízkosti borovíc. Opisovaný aj ako bežný v nížinách, podhoriach a horách (popisy frekvencie sa líšia).

Rozšírenie. Európa (najmä Stredná a Východná Európa vrátane Poľska, Českej republiky a Slovenska; zriedkavý v Nemecku; sporadický v južnej Veľkej Británii) a Britská Kolumbia. Zriedkavý v Poľsku; na Červenom zozname rastlín a húb Poľska (2006) má status R (potenciálne ohrozený pre svoj obmedzený areál). Nachádza sa aj na zoznamoch ohrozených druhov vo Švajčiarsku, Nemecku, Dánsku, Holandsku, Nórsku a Švédsku. Nie je právne chránený.

Tvorba plodníc. August až október.

S čím si ju možno zameniť?

• Cortinarius rubellus (pavučinovec strmý) — Výraznejší hrboľ, hlúbik na báze zhrubnutý, lupene bez oranžového nádychu; rastie v ihličnatých lesoch. Tiež smrteľne jedovatý.
• Cortinarius semisanguineus (pavučinovec polokrvný) — Červenejšie lupene, rastie v ihličnatých lesoch.
• Cantharellus cibarius (kuriatko jedlé) — Kuriatko má lišty (nepravé lupene) zbiehajúce na hlúbik, nie pravé lupene, a vaječne žltú farbu; pavučinovec má hrdzavo-hnedý výtrusný prach. Zámena s kuriatkom spôsobila otravy v Rakúsku v roku 1997.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku je pavučinovec plyšový zaradený do národného Červeného zoznamu húb ako veľmi vzácny a zákonom chránený druh.
• Tento druh sa na slovenskom území vyskytuje len zriedkavo, predovšetkým v teplomilných dubových a hrabových lesoch v južnejších oblastiach krajiny.
• Menej skúsení hubári na Slovensku si ho môžu v teréne nepozorne zameniť s líškami alebo s niektorými druhmi rýdzikov.