Cortinarius rubellus

Opis

Pavučinovec strmý je malá, hrdzavá alebo oranžovohnedá huba s klobúkom širokým 2,5–8 cm, zvyčajne so špicatým hrbolčekom a jemne šupinatým, matným povrchom. Má škoricovooranžové až hrdzavohnedé lupene a tenký hlúbik s vlnitým vzorom zvyškov žltkastého závoja. Po prerezaní slabo vonia po reďkovke.

Rastie v skupinách od augusta do októbra v ihličnatých lesoch, najmä pod smrekmi na kyslých pôdach, tiež v machu. V Poľsku nie je jeho rozšírenie známe a popísaných bolo len málo lokalít.

Na prvý pohľad sa niekedy zamieňa za kuriatko alebo podobné huby a v literatúre sú opísané otravy po takýchto zámenách. Pavučinovce obsahujú jed, ktorý poškodzuje obličky; príznaky sa objavujú až po dňoch, takže otrava sa dá ľahko prehliadnuť. Pavučinovce nezberajte na konzumáciu; jed sa nedá v kuchyni odstrániť.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 2,5–8 cm. Kužeľovitý až vypuklý, v starobe čiastočne sploštený s umbonom (špicatým alebo zaobleným). Farba oranžovohnedá, hrdzavooranžová až škoricovooranžová alebo plavá, s bledším okrajom; pokožka matná, jemne plstnatá alebo drsná, pokrytá jemnými vláknitými šupinami. Dužina tenká.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene škoricovooranžové až hrdzavohnedé (tiež opísané ako okrové alebo karamelové, s vekom tmavnutejúce), riedke, dosť hrubé, k hlúbiku prirastené.

Hlúbik

Výška 5,5–11 cm, hrúbka 0,5–1,5 cm; farby klobúka alebo o niečo bledšia, valcovitá až štíhlo kyjakovitá, s hluzovitou bázou. V spodnej polovici zvyšky žltkastého závoja (cortina) tvoriace vlnitý vzor.

Dužina

Žltkastá alebo krémová, v hlúbiku a báze viac hrdzavohnedá. Pri prerezaní slabý zápach po reďkovke; chuť nevyhranená. Dužinu nikdy neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach tmavý (hrdzavý). Výtrusy okrúhlo-elipsoidné, bradavičnaté, 8,5–11,5 × 6,5–9 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba. Rastie v skupinách v ihličnatých lesoch, najmä pod smrekmi, na kyslých pôdach, tiež v machu; tiež vo vlhkých ihličnatých alebo zmiešaných lesoch. Opísaná aj pod bukom a v brusnicovom podraste.

Rozšírenie. Európa, vysoké mierne zemepisné šírky a subalpínske pásmo severnej pologule (Škandinávia, severné Britské ostrovy, západné pobrežie Severnej Ameriky, Japonsko). V Poľsku nie je jej rozšírenie a frekvencia známa; do roku 2003 boli hlásené len 3 lokality. Nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. August až október.

S čím si ju možno zameniť?

• Cantharellus cibarius (kuriatko jedlé) — Kuriatko má lišty (nepravé lupene) zbiehajúce po hlúbiku, žĺtkovo žltú farbu a ovocnú vôňu; pavučinovec má pravé hrdzavohnedé lupene a hrdzavý výtrusný prach, bez žltkastého nádychu kuriatka. Zámeny spôsobili otravy (vrátane Škótska, 1979).
• Craterellus tubaeformis (lievik trúbkovitý) — Má lievikovitý klobúk a lišty namiesto lupení.
• Hygrophorus spp. (lúčnice) — Niekedy zamieňané; podrobné rozdiely – žiadne údaje.
• Cortinarius orellanus (pavučinovec oreškový) — Pavučinovec oreškový má menej výrazný hrbolček, hlúbik bez zhrubnutia na báze a oranžové lupene; rastie v listnatých lesoch. Oba druhy sú smrteľne jedovaté.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku je pavučinovec končistý vzácnym druhom, ktorý sa vyskytuje predovšetkým v chladnejších horských polohách a na rašeliniskách, najmä v oblasti Oravy a Tatier.
• Tento druh je zaradený v Červenom zozname húb Slovenska, kde patrí k ohrozeným taxónom viazaným na zachovalé podmáčané smrečiny s porastom rašeliníka.
• Jeho slovenský druhový názov končistý výstižne odkazuje na charakteristicky zašpicatený hrboľ v strede klobúka, ktorý uľahčuje jeho rozpoznanie v našej prírode.