Craterellus tubaeformis

Opis

Craterellus tubaeformis je malá huba so klobúkom širokým 2–6 cm, žltohnedým až sivohnedým, hlboko prepadnutým ako lievik alebo trúbka, s vlnitým okrajom. Namiesto lupenov má riedke, hrubé, vidlicato rozvetvené lišty, sivasté až žltosivé, ktoré prechádzajú na dutý, okrovožltý hlúbik.

Rastie v neskorej jeseni, až do prvých mrazov, zvyčajne vo veľkých skupinách, na vlhkých, mechom zarastených miestach v lesoch, najčastejšie pod smrekmi a jedľami, tiež v horách. V Poľsku je pomerne bežný, hoci sa zbiera zriedka.

Od iných lievikovitých húb ho odlišuje absencia pravých lupenov, dutý hlúbik a malá veľkosť. Zbierajte iba exempláre, o ktorých druhu ste si istí.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 2–6 cm (popisy uvádzajú aj 1–4 cm), trúbkovitý a hlboko umbilikátny, s tenkou dužinou a silne vlnitým okrajom; v starobe sa často otvára do dutého hlúbika. Farba od žltohnedatej po sivohnedú; povrch voskový.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lišty (záhyby) zreteľne zbiehajúce po hlúbiku; úzke, hrubé, riedke, vidlicato rozvetvené, s množstvom priečnych spojok (anastomóz). Mladé môžu byť žlté, neskôr žltosivé alebo belasobiele; bledšie ako klobúk.

Hlúbik

Výška 4–8 cm (popisy uvádzajú aj 2–12 cm), hrúbka 0,4–1 cm, nepravidelne valcovitá, sploštená a vráskavá, zreteľne dutá vo vnútri. Okrastožltá dole, sivastá hore. Bez prsteňa.

Dužina

Žltosivá, tenká. Vôňa sotva postrehnuteľná, často zemisto-plesňová. Chuť je opísaná ako mierna alebo v prípade surovej dužiny výrazná, dymovo-korenistá. Neochutnávajte neznáme ani podozrivé huby.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach krémovo žltý alebo bledooranžovoružový (popisy sa líšia); výtrusy neamyloidné, hladké, takmer bezfarebné, s rozmermi 9–12 × 5–10 µm; niekedy opísané ako guľaté, hoci rozmery skôr naznačujú elipsoidný tvar.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba (ektomykoríza), čo sťaže pestovanie. Rastie na zemi, zvyčajne vo veľkých skupinách, na vlhkých, machom zarastených miestach medzi dobre rozloženými zvyškami dreva. V Poľsku najčastejšie v horských lesoch pod smrekmi a jedľami, na kyslých pôdach, ale aj na pôdach obsahujúcich vápnik. V Severnej Amerike západná populácia tvorí mykorízu s jedľovcom západným (Tsuga heterophylla) a douglaskou tisolistou (Pseudotsuga menziesii). Možno ho nájsť v blízkosti jelenky poprehýbanej (Hydnum repandum).

Rozšírenie. Európa, Severná a Stredná Amerika, Ázia (vrátane Himalájí), Austrália, podľa niektorých opisov aj lokalita v Antarktíde; v Poľsku pomerne bežný. V Poľsku nie je právne chránený.

Tvorba plodníc. Neskorá jeseň, až do prvých mrazov (v Tichomorskom severozápade od novembra do januára); presné mesiace pre Poľsko – žiadne údaje.

S čím si ju možno zameniť?

• Craterellus lutescens (po poľsky: lejkowiec brzoskwiniowonny) — Hlúbik zlatožltý, lišty sivobiele a slabo vyvinuté; podľa niektorých opisov rastie iba na veľmi vlhkých miestach.
• Cantharellus cinereus (po poľsky: pieprznik szary) — Hlúbik a klobúk čiernohnedé, lišty s modrastým ojinením.
• Craterellus undulatus (po poľsky: lejkowiec pełnotrzonowy; zamieňaný so starými exemplármi lievika trúbkovitého) — Zriedkavý; na úrodných pôdach pod dubmi a lieskami, často v hustých trsoch; hlúbik sivohnedý, klobúk modrastosivý s kučeravým okrajom.
• Cantharellus cibarius (po poľsky: pieprznik jadalny; kuriatko jedlé) — Väčší, celkom žltý, so slabšou, ovocnejšou chuťou.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenskom hubárskom prostredí si tento druh vyslúžil ľudové pomenovania ako „trubôčka“ alebo „lievikovec“, ktoré sú odvodené od jeho typického lievikovitého tvaru a dutého hlúbika.
• Na Slovensku sa hojne vyskytuje predovšetkým v chladnejších a vlhších horských ihličnatých lesoch Oravy, Liptova a Tatier, kde často rastie v početných skupinách vo vlhkom machu až do neskorej jesene.