Echinoderma asperum

Opis

Echinoderma asperum je stredne veľká bedľovka s hnedým klobúkom širokým 5–12 cm, pokrytým tmavými, špicatými, odstávajúcimi šupinami, ktoré u starých plodníc opadávajú. Lupene sú biele až krémové a husté, na hlúbiku je široký, visiaci prsteň. Pod prsteňom je hlúbik hnedastý a vláknito-šupinatý. Huba má nepríjemný, korenistý zápach.

Rastie od augusta do októbra v listnatých a ihličnatých lesoch, parkoch, záhradách a na drevenej štiepke, pričom uprednostňuje tieň a vlhké miesta. Často rastie jednotlivo alebo v malých skupinách.

Môže sa zameniť s inými hubami zo skupiny bedlí a bedľoviek a s niektorými muchotrávkami. Nezbierajte ju len na základe vzhľadu klobúka: skontrolujte, či je na báze hlúbika pošva, a v prípade pochybností nechajte hubu v lese.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 5–12 cm (popisy uvádzajú aj hodnoty do 10 cm); za mladi vajcovitý alebo zvoncovitý až vypuklý, neskôr plocho rozložený, u starých plodníc v strede vtlačený, mäsitý. Farba hnedá až červenohnedá, v strede tmavšia. Povrch je pokrytý čiernohnedými, špicatými, vzpriamenými šupinami (pyramídovými) na bledšom podklade; u starších plodníc šupiny opadávajú.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene husté, voľné, biele až krémové, na koncoch vidlicovito rozvetvené (tendencia k vetveniu).

Hlúbik

Výška 4–8 cm (popisy uvádzajú aj okolo 10 cm), hrúbka 0,7–1,5 cm; valcovitý, na báze hluzovito rozšírený, tvrdý, za mladi plný, potom dutý. Pod prsteňom hnedý, vláknitý až šupinatý (riedke hnedé šupiny). Prsteň široký, blanitý alebo vatovitý, u zrelých plodníc visiaci a rozstrapkaný, zvrchu bielkavý, zospodu hnedastý; niekedy prirastený k okraju klobúka.

Dužina

Bielkavá, v klobúku mäkká, v hlúbiku dosť vláknitá. Zápach ostrý, nepríjemný, „korenistý“ (prirovnávaný k pestrecovcu obyčajnému Scleroderma citrinum, tiež ku gume alebo zemi); chuť kyslá. Chuť sa nesmie testovať.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy dlho elipsovité, hladké, slabo amyloviskózne, 6.5–11 × 2–3.5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Pozemný saprotrof. Rastie v ihličnatých a listnatých lesoch, parkoch, húštinách a záhradách, tiež na drevenej štiepke a kôrovej mulči; obľubuje tienisté a vlhkejšie miesta.

Rozšírenie. Rozšírená na severnej pologuli (Európa, Ázia, Severná Amerika); na južnej len v južnej časti Severnej Ameriky a v Austrálii (uvádzaná aj z Nového Zélandu a Japonska). V Európe od bežnej po zriedkavú. V Poľsku nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Od augusta do októbra.

S čím si ju možno zameniť?

• Echinoderma echinaceum (bedľovka ostnatá) — Najpodobnejšia; menšia, hlúbik pod prsteňom pokrytý ostrými šupinami.
• Echinoderma calcicola — Bradavičky vo farbe podkladu klobúka, lupene nevidlicovité a redšie.
• Echinoderma hystrix — Zriedkavá, tmavšia, s tmavými ostriami lupeňov.
• Macrolepiota procera (bedľa vysoká) — Niekedy sa s ňou zamieňa; bedľa vysoká je oveľa väčšia a má hlúbik s hadovitým vzorom. Ďalšie rozdiely – bez údajov.
• Druhy rodu Amanita — Hrozí riziko zámeny s muchotrávkami, medzi ktorými sú smrteľne jedovaté druhy; muchotrávky majú na báze hlúbika pošvu, zatiaľ čo Echinoderma asperum ju nemá.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku je bedlička ostnitá pomerne hojná, od nížin až po horské pásmo. Často sa objavuje nielen v prirodzených lesoch, ale aj v mestských parkoch či na cintorínoch.
• Slovenskí hubári si ju môžu ľahko pomýliť s mladými plodnicami obľúbenej bedle vysokej, od ktorej sa však odlišuje nápadne zašpicatenými odstávajúcimi šupinkami a prenikavým nepríjemným pachom.
• Tento druh nie je na území Slovenska zákonom chránený a nefiguruje ani v národnom Červenom zozname ohrozených húb, keďže jeho výskyt v slovenskej prírode je dlhodobo stabilný.