Gomphus clavatus

Opis

Gomphus clavatus je veľká, trsovitá huba tvaru kyjovitého alebo vejárovitého, s plochým vrchom, ktorý časom klesá. Za mlada je lila až fialkastý, neskôr prechádza do hnedých až okrových a oranžovohnedých odtieňov a okraj starých plodníc sa stáva rozstrapkaným. Namiesto lupeňov má na spodnej strane hrubé, vidlicovité záhyby a lišty vo fialových tónoch, ktoré prechádzajú na krátky, nevýrazný hlúbik. Dužina je mäkká, biela a jemnej chuti.

Rastie vo vlhkých, tienistých smrekových a jedľových lesoch, zriedkavejšie v bukových a zmiešaných, v lístí, často na vápencových pôdach, od leta do jesene. Plodnice sa ľahko prehliadajú, pretože ich farby splývajú s pôdou. V Poľsku je vzácna a ohrozená vyhynutím.

Od iných lievikovitých húb ju možno odlíšiť hladkým klobúkom bez šupín a fialovou, zvrásnenou spodnou stranou namiesto lupeňov alebo rúrok. Ide o čiastočne chránený druh, preto si pred zberom overte platné predpisy; ak si nie ste istí druhom, netrhajte ho ani nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Plodnica vysoká 4–10 cm (podľa niektorých opisov až 17–20 cm) a široká do 6 cm (podľa niektorých až 15 cm). Za mlada je kyjovitá s plochým, uťatým vrchom, ktorý vekom klesá; staršie môžu byť lievikovité alebo vejárovité, s vlnitým okrajom, často pozostávajúce z viacerých klobúkov vyrastajúcich zo spoločného základu. Povrch hladký alebo mierne vráskavý, v strede plstnatý od hnedých hyf. Farba mladých plodníc je lila až fialová, neskôr oranžovohnedá, okrovohnedá a plavá; okraj starých exemplárov môže byť rozstrapkaný.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Žiadne lupene alebo rúrky: hymenofór tvoria hrubé, nepravidelne vidlicovité lišty a záhyby, spojené do siete abiehajúce po hlúbiku. Farba od fialovej po hnedú, povrch vráskavý, miestami jamkatý.

Hlúbik

Nevýrazný, splývajúci s klobúkom; plný, podľa niektorých opisov široký 0,8–3 cm a vysoký 1–10 cm, jemne chlpatý, smerom k báze postupne drsnejší. Často zrastený s inými plodnicami pri báze. Bez prsteňa. Pri poškodení môže hnednúť.

Dužina

Mäkká; za vlhka je okrovéhožltkastá a vodnatožilkovaná (mramorovaná), za sucha rovnomerne belavá, podľa niektorých opisov bielo-ružová až lila alebo škoricovo-plavá. Hrubá pod stredom klobúka, tenšia smerom k okrajom, krehká, ale jemnejšia ako u kuriatka. Vôňa slabá, chuť jemná alebo mierne horkastá; v starých plodniciach horkne.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach tmavožltý až oranžovožltý. Výtrusy elipsoidné, bradavičnaté alebo vráskavé, s olejovými kvapkami, 9–14 × 4–7.5 µm (opisy uvádzajú rôzne rozsahy); neamyloidné.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Terestrická mykorízna huba, najčastejšie so smrekom; uvádza sa aj jedľa biela a iné jedle, douglaska, borovice, jedľovček a v Európe buk lesný. Rastie jednotlivo, v trsoch alebo niekedy v kruhoch, na vlhkých, tienistých miestach s hrubou vrstvou lístia alebo tlejúceho dreva; obľubuje vápencové pôdy a vyššie polohy (nad cca 600 m n. m.).

Rozšírenie. Severná Amerika, Európa a Ázia (vrátane Japonska, Číny, Nepálu). V Poľsku je vzácna, rastie v smrekových a jedľových lesoch, menej často v bukových a zmiešaných lesoch sprimiešaným smrekom; do roku 2020 bolo v odbornej literatúre hlásených 49 lokalít. Kriticky klesajúci druh (kategória E červeného zoznamu), v Poľsku pod čiastočnou ochranou (Dz.U. 2014 pol. 1408). V Európe figurovena národných červených zoznamoch najmenej 17 krajín a na Britských ostrovoch sa považuje za vyhynutú. Hrozbami sú strata biotopov a eutrofizácia pôdy.

Tvorba plodníc. Leto–jeseň (v Severnej Amerike júl–október, na západnom pobreží október–december).

S čím si ju možno zameniť?

• Turbinellus floccosus a Turbinellus kauffmanii — Podobný lievikovitý tvar, ale klobúk je pokrytý šupinami a hymenofór nemá fialové tóny.
• Gomphus crassipes — Makroskopicky veľmi podobný; spoľahlivo odlíšiteľný len pod mikroskopom – výtrusy zvyčajne dlhšie (cca 11–17 × 5,5–7 µm) a jemnejšie vráskavé. Vyskytuje sa v Španielsku a severnej Afrike.
• Gomphus ludovicianus — Makroskopicky veľmi podobný; severoamerický druh.
• Pseudocraterellus pseudoclavatus — Podobný tvarom; rastie pod ihličnanmi v Severnej Amerike, líši sa mikroskopickými znakmi a reakciou na KOH.
• Polyozellus multiplex — Má iné výtrusy a tmavšiu, modrastú farbu plodníc.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku patrí lievikovec fialový medzi zákonom chránené druhy a v Červenom zozname húb Slovenska je evidovaný ako ohrozený druh.
• Táto huba sa u nás vyskytuje len veľmi zriedkavo, najčastejšie v zachovalých horských jedľových a smrekových lesoch na vápencovom podloží, napríklad v Slovenskom raji či vo Veľkej Fatre.
• V staršom slovenskom odbornom názvosloví sa lievikovec fialový označoval aj ako ušiakovec fialový, čo odkazovalo na jeho charakteristický tvar pripomínajúci ucho.