Hemileccinum impolitum

Opis

Hríb plavý (Hemileccinum impolitum) je vzácny hríb s klobúkom širokým 5-12 cm, krémosivým až béžovohnedým, u mladých plodníc plstnatým, s jemným striebristým povlakom. Póry a rúrky sú citrónovo až zlatožlté a pri poškodení nemenia farbu. Hlúbik je žltkastý, bez sieťovky, drsný, často s červenkastým pásom pod rúrkami. Dužina nemodrie a na báze hlúbika páchne liekovo, ako fenol alebo iodoform; tento zápach sa počas varenia zintenzívňuje.

Rastie od mája do polovice októbra v teplých, slnečných listnatých lesoch, parkoch a záhradách, najčastejšie pod dubmi, v nížinách a podhorí, zvyčajne na vápenatej pôde. V Poľsku je zriedkavý.

Od podobných hríbov sa odlišuje absenciou modrenia dužiny a pórov a svojím charakteristickým zápachom. Pre jeho vzácnosť je najlepšie ho vôbec nezberať; ak máte akékoľvek pochybnosti o určení, nejedzte ho.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 5-12 cm, výnimočne do 20 cm; najprv polguľovitý, potom klenutý, vankúšovitý, u dospelých takmer plochý. Farba u mladých krémosivá s olivovým nádychom, potom krémovo-olivová až béžovohnedá (v opiskoch tiež od svetlohnedej, cez gaštanovohnedú po sivohnedú). Pokožka najprv plstnatá, pokrytá striebristosivým, jemne nitkovitým povlakom, ktorý vekom mizne; u starších plodníc holá. Pri poškodení hnedne; v suchu môže praskať. Kvapka amoniaku zafarbí pokožku do fialova.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Pórovitý; rúrky 15-30 mm dlhé, citrónovožlté, potom zlatožlté, u starých olivovozelenkasté; pri reze nemenia farbu (zriedka mierne zzelenejú-zhnednú). Póry malé, okrúhle, citrónovo až zlatožlté, pri stlačení nemenia farbu alebo zriedkavo hnednú. Prirastenie k hlúbiku – bez údajov.

Hlúbik

Výška 5-18 cm, hrúbka 2-8 cm (opisy uvádzajú rôzne rozsahy); najprv vydutý a masívny, potom valcovitý, vretenovitý alebo kyjakovitý. Farba bledožltá, potom žltosivá, na vrchole citrónová. Nikdy nemá sieťovku; povrch drsný, zrnitý až mierne vláknitý, s malými hrbolčekmi. Často červený alebo hnedočervený pás pod rúrkami, na báze niekedy ružovkasté alebo červenkasté škvrny. Podhubie na báze biele.

Dužina

Bielavá, bielavžltá až bledožltá, nad rúrkami a na báze hlúbika tmavšia (do žltohnedej); pri reze nemení farbu (zriedkavo mierne ružovohnedne). V hlúbiku do istej miery vláknitá. Zápach nepríjemný, liekový, pripomínajúci fenol alebo iodoform, najsilnejší na báze hlúbika a zintenzívňujúci sa počas varenia. Chuť jemná.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach olivovohnedý. Výtrusy vretenovité až elipsoidné, v svetelnom mikroskope hladké, bez klíčneho poru; rozmery 10-16 × 4-6 µm, zvyčajne 11-14 × 4,5-5,5 µm. Pod SEM sú viditeľné malé bradavky.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba (ektomykoríza) s dubmi; príležitostne s bukom, jedlým gaštanom, lipou, hrabom. Podľa niektorých opisov uprednostňuje vápenatú pôdu a teplé, slnečné stanovištia; podľa iných nie je viazaná na konkrétny substrát (zaznamenaná na vápenatých aj kyslých).

Rozšírenie. Európa; široko v miernom a južnom pásme kontinentu, molekulárne potvrdená okrem iného v Estónsku, Francúzsku, Nemecku, Portugalsku, Španielsku, Švédsku, na Cypre a Sardínii. V Poľsku zriedkavá; Červený zoznam 2006: E (ohrozený). V Poľsku nie je právne chránená (Dz.U. 2014 položka 1408), ale pre svoju vzácnosť si ochranu zaslúži.

Tvorba plodníc. Od mája do polovice októbra.

S čím si ju možno zameniť?

• Hemileccinum depilatum — Sesterský druh; klobúk vráskavý alebo „kladivkovitý“, asociovaný s hrabom alebo ploskancom; líši sa aj štruktúrou pokožky klobúka (palisadoderm).
• Leccinellum lepidum — Klobúk lepkavý, vráskavý, s amoniakom nefialovie; dužina pomaly fialovosivie a černie; dlhšie výtrusy (do 20 µm).
• Xerocomus subtomentosus (suchohríb plstnatý) — Žiadne hrbolčeky na hlúbiku; póry väčšie, hranaté, pri stlačení modrejú; dužina v spodnej časti hlúbika ružovohnedá.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku patrí medzi teplomilné druhy a hubári sa s ním môžu stretnúť najmä v najteplejších nížinách a pahorkatinách južnej a západnej časti krajiny v presvetlených dubinách.
• Kvôli svojmu zriedkavému výskytu a citlivosti na narušenie biotopov je zaradený v Červenom zozname húb Slovenska.
• V slovenských lesoch býva občas zamieňaný za vzácny hríb príveskatý, od ktorého sa spoľahlivo líši absenciou sieťky na hlúbiku a typickým jódovým zápachom bázy hlúbika.