Kuehneromyces mutabilis

Opis

Kuehneromyces mutabilis rastie v trsoch na pňoch a odumretom dreve listnatých stromov. Klobúk s priemerom 2–7 cm je škoricovo hnedý a za vlhka slizký, pri vysychaní bledne od stredu. Má husté lupene, ktoré vekom hrdzavejú, tenký hlúbik s prsteňom a pod prsteňom tmavý, šupinatý hlúbik. Vyskytuje sa od apríla do novembra a nezriedka patrí k prvým a posledným hubám sezóny.

Táto huba si vyžaduje mimoriadnu opatrnosť. Je klamne podobná smrteľne jedovatej čiapkovke okrajovej (Galerina marginata), ktorá obsahuje rovnaké toxíny ako muchotrávka zelená a môže rásť na rovnakom dreve. Identifikačné znaky (šupinatý hlúbik, spôsob vysychania klobúka, vôňa) nie sú plne spoľahlivé a chyby robia aj skúsení hubári. V poľskom obchode je schválená len vtedy, ak je pestovaná alebo pochádza spoza hraníc Poľska.

Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 2–8 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy). Mladé polguľovité, potom ploché s tupým hrboľom. Pokožka holá, hladká, silno hygrofánna: po daždi škoricovo hnedá, slizká, lesklá; v suchom počasí schne od stredu smerom k okraju, takže stred je bledoochranný a okraj hnedastý, ryhovaný.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene husté, prirastené k hlúbiku, niekedy mierne zbiehavé. U mladých exemplárov pokryté závojom; najskôr belavé, potom žltohnedé, nakoniec hrdzavohnedé.

Hlúbik

Dĺžka 4–9 cm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy), hrúbka 5–8 mm; valcovitý, ohnutý, vláknitý, vnútri dutý. Farba podobná klobúku. V hornej časti kožovitý prsteň s rozloženými malými šupinami; nad prsteňom je hlúbik hladký alebo jemne ryhovaný, pod ním tmavohnedý, strapatý alebo šupinatý („má čižmu“).

Dužina

V klobúku tenká, belavá, mäkká a vodnatá; v hlúbiku tvrdá, hrdzavohnedá. Chuť nevýrazná, jemná, vôňa príjemná, hubová, pripomínajúca čerstvo narezané drevo. Neodporúčame testovať chuť ani vôňu na jej odlíšenie od jedovatých druhov.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach hrdzavohnedý. Výtrusy vajcovité, hladké, bledo hnedé, 6–7 × 4–4,5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrf rastúci gregariózne, v trsoch, na pňoch, odumretých kmeňoch a konároch listnatých stromov (blízko zeme): jelša, breza, habor, lieska, buk, vŕba, dub, lipa. Veľmi zriedkavo na dreve jedle, borovice a smreka. Rastie v listnatých a zmiešaných lesoch, parkoch a záhradách.

Rozšírenie. Celá severná pologuľa: Európa (od juhu po Island a Škandináviu), Ázia, Severná Amerika; udávaná aj z Austrálie. Bežná v Poľsku. Právne nechránená. Na predaj (zoznam Ministerstva zdravotníctva) je schválená len vtedy, ak je pestovaná alebo pochádza spoza hraníc Poľska, kvôli jej dvojníkovi Galerina marginata.

Tvorba plodníc. Od apríla do novembra, v miernom počasí aj v zime; často sa objavuje, keď sú iné huby vzácne.

S čím si ju možno zameniť?

• Galerina marginata (čiapkovka okrajová) – SMRTEĽNE JEDOVATÁ — Rastie hlavne na ihličnatých pňoch. Hlúbik pod prsteňom je zvyčajne vláknito hodvábny s bielymi vláknami závoja (niekedy kľukato), nie šupinatý; klobúk schne od okraja smerom k stredu (u Kuehneromyces mutabilis od stredu); vôňa a chuť múčne. Žiadny z týchto znakov nie je úplne spoľahlivý – čiapkovka okrajová môže mať šupiny.
• Hypholoma capnoides (sírovka sivolupeňová) — Lupene s modrastým nádychom.
• Kuehneromyces lignicola, K. marginellus, Pholiota angustipes, P. terrestris — Uvedené ako podobné; podrobné rozdiely – žiadne údaje.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku je šupinačka menlivá v ľudovom názvosloví oddávna známa ako opienka, čo priamo odkazuje na jej charakteristický rast na pňoch listnatých stromov.
• V slovenských lesoch patrí k hojným druhom a vyskytuje sa na celom území od nížinných lužných lesov až po horské bučiny.
• V slovenskej mykologickej praxi je známa nebezpečnými zámenami so smrteľne jedovatou kapucňovkou okrovohnedastou, pričom oba druhy dokážu rásť tesne vedľa seba na tom istom kmeni.