Lactifluus vellereus

Opis

Lactifluus vellereus je veľká, pevná, biela huba s klobúkom širokým 10–25 cm, matným a bielym až bledookrovým. Za mlada je klobúk slabo vypuklý so zvinutým okrajom; staršie klobúky sú preliačené a lievikovité. Lupene sú riedke, hrubé, biele, neskôr okrovžlté, a zbiehajú na krátky, hrubý hlúbik. Po zlomení je dužina drobivá a výdatne roní biele mlieko, ktoré pomaly žltne.

Rastie od augusta do novembra, často do prvých mrazov, na zemi v listnatých a zmiešaných lesoch, najčastejšie pod dubmi a bukmi. Zvyčajne sa vyskytuje v skupinách a v Poľsku je bežný.

Od rýdzika korenistého (Lactifluus piperatus) sa odlišuje redšími, hrubšími lupeňmi a od Lactifluus glaucescens mliekom, ktoré nie je modrozelené. Plávka biela (Russula delica) neroní žiadne mlieko. Huba je nejedlá, preto dávajte pozor, ak by ste si ju mohli mýliť s inými bielymi rýdzikmi a plávkami.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 10–25 cm (popisy uvádzajú až 30 cm). Mladý klobúk slabo vypuklý so zvinutým okrajom, vekom v strede preliačený, nakoniec lievikovitý s ostrým okrajom. Pevný a hrubozrnný. Povrch matný, biely až bledookrový alebo krémový; na vrchu klobúka sa nachádzajú hrubostenné chĺpky.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene pomerne riedke, hrubé a úzke, najprv biele, neskôr okrovžlté, na hlúbiku zbiehavé (najmä u starších plodníc); môžu mať hnedé škvrny od zaschnutého mlieka.

Hlúbik

Valcovitý, plný, krátky a hrubý, vysoký do asi 6 cm, kratší ako šírka plodnice. Najprv plstnatý, neskôr hladký; rovnakej farby ako klobúk. Bez prsteňa.

Dužina

Hrubá, pevná, po rozrezaní krémovoonkavá, drobivá, s nepravidelným lomom (tvorená okrúhlymi bunkami, typickými pre čeledi Russulaceae). Roní biele mlieko, ktoré najprv vyteká bohato a na vzduchu pomaly žltne. Chuť mlieka sa opisuje ako mierna alebo mierne horká a pri kontakte s dužinou ako štipľavá. Dužinu neoštipujte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely až belavý. Výtrusy takmer guľaté, 7,5–9,5 × 6,5–8,5 µm, s povrchom nesúcim jemné bradavky spojené sieťovinou s veľkými, neúplnými okami.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba rastúca na zemi v listnatých a zmiešaných lesoch, najčastejšie s dubmi a bukmi. Je to jeden z dvoch najbežnejších mlečajov nájdených pod bukom. Plodnice sa zvyčajne vyskytujú v skupinách.

Rozšírenie. Európa, Severná a Stredná Amerika a Ázia. Bežný v Poľsku, miestami veľmi hojný. V Poľsku nie je zákonom chránený.

Tvorba plodníc. Od augusta do polovice novembra, niekedy až do prvých mrazov a snehu.

S čím si ju možno zameniť?

• Lactifluus piperatus (rýdzik korenistý) — Lupene tenké a husté, mlieko biele a len slabo pálivé.
• Lactifluus glaucescens (poľsky: „mleczajowiec zieleniejący“) — Mlieko modrozelené.
• Russula delica (plávka biela) — Bez mlieka.
• Lactifluus bertillonii — Veľmi podobný a blízko príbuzný, ale s ostrejším mliekom.
• Lactarius controversus (rýdzik topoľový) — Vzdialene príbuzný; podľa opisov sa vyznačuje ružovými škvrnami na vrchu klobúka, ktoré L. vellereus nemá.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku patrí mliečnik plstnatý medzi veľmi bežné druhy a nie je zaradený medzi chránené huby. Hojne sa vyskytuje predovšetkým v teplých dubových a bukových lesoch od nížin až po podhorské pásma.
• V slovenských lesoch býva často zamieňaný s plávkou bezmliečnou, ktorá má veľmi podobný tvar aj sfarbenie, no na rozdiel od neho po poranení nevylučuje biele mlieko.