Lepiota castanea

Opis

Bedlička hnedá je veľmi malá huba: klobúk je zvyčajne 1–4 cm široký, hrdzavohnedý až červenohnedý a rozpukaný na jemné šupiny, ktoré odhaľujú biely alebo krémový podklad. Lupene sú biele alebo krémové a nie sú pripojené k hlúbiku. Tenký hlúbik má biely, hladký vrchol a pod prstencovou zónou je šupinatý a hnedastý; pravý prsteň zvyčajne chýba.

Je to saprotrof a rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, najčastejšie od septembra do novembra, jednotlivo alebo v malých skupinách. V Poľsku je jej rozšírenie málo známe.

Je to smrteľne jedovatý druh, obsahujúci amatoxíny, a zároveň malý a podobný mnohým iným bedličkám, ktoré možno rozoznať iba pod mikroskopom. Nezbierajte žiadne malé huby so šupinatým klobúkom a voľnými, bielymi lupeňmi. Jed sa nedá v kuchyni odstrániť.

Určovacie znaky

Klobúk

Malá: priemer 1–4,5 cm (popisy uvádzajú aj hodnoty do 3 cm); najskôr vypuklá, potom plochá s tupým umbom. Povrch oranžovohnedý až červenohnedý, koncentricky rozpukaný na zrnité, vláknité šupiny so zahnutými končíkmi, na bielom alebo krémovom podklade. Okraj bledší a menej šupinatý.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene voľné (nepripojené k hlúbiku), bruchaté, husté, asi 3 mm široké, s hladkými ostriami; farba od bielej po krémovú.

Hlúbik

Výška 4–6 cm (popisy uvádzajú aj hodnoty do 8 cm), hrúbka 1,8–3 mm, valcovitý, mierne rozšírený smerom k báze, v mladosti plný, potom dutý. Zvyčajne bez prsteňa – iba prstencová zóna asi v 2/3 výšky. Nad zónou je hlúbik hladký, biely; pod ňou šupinatý, svetlohnedý až hnedý, šupiny usporiadané vo venčekovom vzore, vo farbe klobúka. Z bázy vyrastajú biele podhubové vlákna.

Dužina

Biele, vôňa podobná vôni bedličky smradľavej (Lepiota cristata); chuť opísaná ako mierna – nikdy sa nesmie skúšať; neochutnávajte dužinu tejto ani žiadnej podozrivej huby.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy tenkostenné, pomerne nepravidelného tvaru, s veľkou bočnou ostrohou, amyloidy, 9,5–13 × 3,8–5,2 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof. Rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, na hlinitých a zásaditých pôdach, ale aj kyslých, na ihličí ihličnanov; jednotlivo alebo v malých skupinách.

Rozšírenie. Rozšírená v Európe, Severnej Amerike a miernych pásmach Ázie; hlásená aj z Indie, Nepálu, Thajska a Papuovej-Novej Guiney. V Poľsku bolo do roku 2003 známych 7 lokalít, rozšírenie málo známe; druh sa nenachádza na Červenom zozname z roku 2006. Nie je právne chránená. Niekedy opísaná ako nie veľmi bežná.

Tvorba plodníc. Od septembra do novembra.

S čím si ju možno zameniť?

• Lepiota brunneoincarnata (bedlička hnedoružová) — Klobúk s fialovým nádychom, hlúbik pod prstencom zónovo šupinatý. Druh taktiež považovaný za vysoko jedovatý.
• Lepiota pseudohelveola (bedlička bledočervenkastá) — Má blanitý prsteň, bez červenkastých odtieňov na klobúku.
• Lepiota boudieri (bedlička Boudierova) — Klobúk menej šupinatý, nepríjemný zápach.
• Macrolepiota procera (bedľa vysoká) — Bedľa vysoká sa niekedy zamieňa; je mnohonásobne väčšia, s posuvným prsteňom a hadovitým vzorom na hlúbiku. Ďalšie rozdiely – žiadne údaje.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Slovenský názov bedlička gaštanovohnedá vychádza z nápadného sfarbenia drobných šupiniek na klobúku, ktoré pripomínajú plody gaštana.
• Na území Slovenska je tento druh pomerne vzácny a rastie len roztrúsene, najčastejšie v teplejších listnatých lesoch pod dubmi a hrabmi.
• V slovenskej prírode môže dochádzať k nebezpečnej vizuálnej zámene tejto drobnej bedličky s nerozvinutými mladými plodnicami podstatne väčšej bedle vysokej.