Mykológ porovnáva hríb s ilustráciami v atlase húb, zatiaľ čo Znalec vysvetľuje

Lepiota cristata

čeľaď Agaricaceae

⚠ Jedovatá
Jedovatá huba. Pri podozrení na otravu volaj 112 a zvyšky húb vezmi k lekárovi.

Opis

Lepiota cristata je malá huba: klobúk má zvyčajne 3–4 cm v priemere, belavý, pokrytý sústrednými hrdzavohnedými šupinami, v strede s tmavším červenohnedým umbom. Lupene sú belavé a voľné, hlúbik štíhly, krémovobiely, s tenkým prsteňom, ktorý rýchlo mizne. Najcharakteristickejším znakom je nepríjemný zápach pripomínajúci spálenú gumu alebo pýchavky.

Je to saprotrof a veľmi bežný druh: rastie od mája do októbra v skupinách pozdĺž trávnatých ciest, v záhradách, krovinách, na komposte a v lesoch všetkých typov, často na miestach bohatých na dusík, vedľa pŕhľav a bazy.

Je to jedovatý druh (podľa niektorých opisov nejedlý). Ľahko sa dá zameniť za iné malé bedličky, z ktorých niektoré – ako napríklad bedlička hnedá – sú smrteľne jedovaté. Malé bedličky nezberajte. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk
Priemer 3–4 cm (opisy uvádzajú aj 1–5 cm; na substráte bohatom na dusík, napr. na komposte, až 8 cm). Mladá – zatvorený kužeľ, potom rozložená, s výrazným umbom; umbo intenzívne červenohnedé alebo tmavoochrové. Zvyšok povrchu belavý až krémový, pokrytý sústredne usporiadanými bledochrovými až červenohnedými šupinami.
Hymenofor (spodná strana klobúka)
Lupene belavé až krémové (vekom hnednúce), voľné (nepripojené k hlúbiku), husté, mierne vypuklé.
Hlúbik
Štíhly, valcovitý, na báze kyjakovito zhrubnutý; výška do 6–7 cm, hrúbka asi 2–7 mm. Povrch krémovobiely, takmer hladký alebo s niekoľkými vláknenkami vo farbe klobúka. U mladších plodníc tenký, blanitý, lievikovito odstávajúci, krehký prsteň, ktorý vekom mizne. Hlúbik za mladi plný, u starších dutý.
Dužina
Tenké, biele, v kôre hlúbika dužinovo-ružové. Zápach silný, nepríjemný – opisovaný ako zápach pýchaviek, spálenej gumy, rybací alebo gumový; chuť opisovaná ako mierna a príjemná – nesmie sa skúšať; neochutnávajte dužinu tejto ani žiadnej podozrivej huby.
Výtrusný prach a výtrusy
Výtrusný prach biely (odroda var. viridispora – sivozelený). Výtrusy klinovité alebo guľovité, hladké, s chrbtovou ostrohou, silno alebo slabo dextrinoidné; veľkosť 5–8 × 3–5 µm (opisy uvádzajú aj 7–8,5 × 3–4 µm).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof. Rastie po jednej aj v skupinách na miestach pozmenených človekom: pozdĺž trávnatých lesných ciest, na chodníkoch a krajniciach, v záhradách (najmä tienistých a vlhkých), krovinách, parkoch, na pasienkoch, v lesoch všetkých typov, na skládkach dreva a na kompostoviskách, najmä na miestach obohatených zlúčeninami dusíka. Často ho sprevádza netýkavka malokvetá, pŕhľava a baza.

Rozšírenie. Na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy a na mnohých ostrovoch (vrátane Európy, severnej Ázie, Severnej Ameriky, Nového Zélandu); bežný v Strednej Európe, pravdepodobne najčastejšie sa vyskytujúca bedlička. Nie je zákonom chránený.

Tvorba plodníc. Od mája do októbra.

S čím si ju možno zameniť?

  • Lepiota clypeolaria (bedlička štítovcová) — Má vláknitú štruktúru na hlúbiku.
  • Lepiota castanea, Lepiota boudieri a iné bedličky — Lepiota cristata možno rozoznať podľa mimoriadne dobre vyvinutého bieleho prsteňa, ale u plodníc so zaniknutým prsteňom je spoľahlivá identifikácia možná len mikroskopicky. L. castanea je smrteľne jedovatá.
  • Lepiota ignivolvata — Má jasne oranžový alebo červenohnedý prsteň nízko na hlúbiku.
  • Lepiota lilacea — Zriedkavá, jedovatá; fialové až fialovohnedé farby.
  • Lepiota saponella — Mydlový zápach, špinavé lupene, jemnejšie šupiny; výtrusy viac trojuholníkové.
  • Macrolepiota procera (bedľa vysoká) — Bedľa vysoká sa občas mýli s týmto druhom. Vo Veľkej Británii sa bedličky ľudovo nazývali „bedle“, čo podporovalo omyl; bedľa vysoká je mnohonásobne väčšia, s posuvným prsteňom a hadovitým vzorom na hlúbiku.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

  • Na celom území Slovenska je bedlička hrebenitá mimoriadne hojná od nížin až po podhorské oblasti, a preto nepatrí medzi zákonom chránené huby ani do národného Červeného zoznamu.
  • V slovenských lesoch a záhradách dochádza k jej nebezpečnej zámene s mladými plodnicami bedle vysokej, od ktorej sa však odlišuje miniatúrnym vzrastom a prenikavým chemickým zápachom.
Gribo neposudzuje jedlosť. Určenie z fotografie – ani v aplikácii – nenahrádza hubového poradcu.

Podobné druhy: Lepiota cristata a podobné huby

Časté otázky

Kedy rastie Lepiota cristata?

Podľa pozorovaní v Poľsku (GBIF) je sezóna: august – november; najviac záznamov pripadá na október.

Kde rastie Lepiota cristata?

Saprotrof. Rastie po jednej aj v skupinách na miestach pozmenených človekom: pozdĺž trávnatých lesných ciest, na chodníkoch a krajniciach, v záhradách (najmä tienistých a vlhkých), krovinách, parkoch, na pasienkoch, v lesoch všetkých typov, na skládkach dreva a na kompostoviskách, najmä na miestach obohatených zlúčeninami dusíka. Často ho sprevádza netýkavka malokvetá, pŕhľava a baza.

S čím si možno zameniť Lepiota cristata?

Najčastejšie uvádzané podobné druhy: Macrolepiota procera, Lepiota castanea. Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak – ak máš pochybnosti, ukáž hubu odborníkovi.

Je druh Lepiota cristata jedovatý?

Áno – jedovatá huba. Pri podozrení na otravu volaj 112 a zvyšky húb vezmi k lekárovi.

V aplikácii Gribo má tento druh aj 3D model, ktorým môžeš otáčať, fotografie v kvíze a varovania pri určovaní fotoaparátom. Pozri, ako začať.