Morchella elata

Opis

Smrčok vysoký (Morchella elata) má štíhly, kužeľovitý až zvoncovitý klobúk so špicatým vrchom, sfarbený od červenohnedej po takmer čiernu. Povrch je rozdelený zvislými rebrami a vodorovnými priečnymi rebrami na jamky, ako včelí plást. Hlúbik je bledý, bielavý až bledooranžovohnedý a celá plodnica je vnútri dutá. Zvyčajne je vysoká 4-10 cm.

Rastie na jar na chudobných, piesočnatých pôdach, v lesoch a na ich okrajoch a vo vysokorastových trvalkových spoločenstvách. Podobne ako iné smrčky, aj on je v Poľsku čiastočne chránený: exempláre rastúce mimo záhrad, záhradníckych plodín, lesných škôlok a zelených plôch sú chránené. Taxonómia čiernych smrčkov sa prehodnocuje, takže v praxi je názov druhu niekedy neistý.

Nikdy sa nesmie jesť surový. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Klobúk (výtrusonosná časť) tvorí 1/2 až 2/3 výšky plodnice (plodnica je vysoká 4-10, zriedkavo do 15 cm); je vnútri dutý, štíhly, kužeľovitý až zvoncovitý so špicatým vrchom a približne taký široký ako hlúpik. Farba od červenohnedej po čiernohnedú. Zvislé rebrá a vodorovné priečne rebrá ohraničujú jamky (alveoly), usporiadané v „rebríkovitom“ vzore. Okraj klobúka nie je podvinutý. U druhov kládu Elata sterilné rebrá vekom tmavnú.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Hyménium vystelá jamky; rebrá sú sterilné. Žiadne lupene ani rúrky (Ascomycota).

Hlúbik

Farba od bielej po bledú okrovožltú, mierne vráskavá, trochu múčnatá, vnútri dutá. Bez prsteňa a bez pošvy.

Dužina

Krehká, vosková, s príjemnou vôňou a chuťou (neochutnávajte dužinu neidentifikovaných húb). Nevhodná na konzumáciu za surova.

Výtrusný prach a výtrusy

Žiadne údaje o farbe výtrusného prachu ani o rozmeroch výtrusov. Výtrusy jednobunkové, hyalínové, s olejovými kvapkami na póloch.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Terestrická huba, podľa niektorých autorov saprotrof, podľa iných mykorízna. Rastie v lesoch a na ich okrajoch, vo vysokorastových trvalkových spoločenstvách na slnečných miestach, zvyčajne na chudobných, piesočnatých pôdach. Friesov pôvodný opis sa týkal exemplára z jedľového lesa vo Švédsku, z vlhkých, spálených miest.

Rozšírenie. Uvádzaná z Ameriky, Európy, Ázie, Austrálie a Nového Zélandu, ale po taxonomickej revízii je jej rozšírenie neisté. V Poľsku asi 50 lokalít do roku 2020, všetky vyžadujú revíziu; internetový atlas húb uvádza mnoho nových. Na zozname ohrozených druhov hodných ochrany. Prísne chránená v rokoch 1983-2014; od roku 2014 čiastočne chránená (Dz.U. 2014 položka 1408): exempláre rastúce mimo záhrad, záhradníckych plodín, lesných škôlok a zelených plôch sú chránené.

Tvorba plodníc. Na jar; presné mesiace – žiadne údaje.

S čím si ju možno zameniť?

• Morchella conica — Podobný tvar a povrch klobúka; u M. conica je klobúk oveľa širší ako hlúbik a jeho okraj sa odkláňa od hlúbika. Hranica medzi druhmi je neistá kvôli taxonomickej revízii.
• Morchella esculenta a iné smrčky — Žlté smrčky majú bledšie rebrá; čierne vekom tmavnú. Podľa niektorých zdrojov si rozlíšenie druhov vyžaduje mikroskop.
• Gyromitra spp. (ušiaky) — Ušiaky majú mozočkovito vráskavý, nie predĺžený klobúk.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenských nárečiach sa pre smrčok vysoký tradične používa ľudové pomenovanie „smrž“ alebo „smarž“, ktoré odráža jeho typický vráskavý a zoschnutý vzhľad.
• Na Slovensku sa tento druh vyskytuje na jar najmä v podhorských oblastiach a často sa nečakane objavuje na človekom pozmenených miestach, predovšetkým na mulčovacej kôre v parkoch alebo na lesných spáleniskách.
• V slovenskej prírode býva občas zamieňaný s ušiakom obyčajným, od ktorého sa však odlišuje prítomnosťou zvislých rebier a pozdĺžnych komôrok namiesto mozgovito poprehýbaného povrchu.