Mycena pura

Opis

Prilbovka fialová je malá, jemná huba s klobúkom širokým 2–6 cm a tenkým, dutým, krehkým hlúbikom. Mladé plodnice sú lila alebo fialové, ale vekom vyblednú a stanú sa belavými, žltkastými, ružovými, hnedými, dokonca červenkastými, takže farba neumožňuje jej rozpoznanie. Lupene sú belavé alebo sivasté, často s ružovým alebo fialovým nádychom, a dužina vonia a chutí po reďkovke.

Je veľmi bežná: rastie od jari do jesene v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch, v kroviskách, na lúkach a trávnatých porastoch.

Ľahko sa zamieňa s jedovatou prilbovkou ružovou a s lakovkou ametystovou. Obsahuje muskarín, preto by sa nemala zbierať na konzumáciu. Vôňa po reďkovke nestačí na to, aby sa huba považovala za bezpečnú.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 2–6 cm; spočiatku vypuklý až zvoncovitý, potom rozložený. Povrch holý. Mladé plodnice lila-fialové; vekom sa farba výrazne mení (belavá, žltkastá, ružovohnedá, červenkastá). Farba nepostačuje na určenie druhu.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene mierne husté, vykrojené pripojené k hlúbiku, belavé až sivobiele, často s ružovým alebo fialovým nádychom; blízko hlúbika často spojené anastomózami (spojovacími žilkami).

Hlúbik

Výška 4–10 cm, hrúbka 0,4–0,6 cm, valcovitý, dutý, krehký. Povrch lesklý, hladký alebo s jemnými chĺpkami, belavý alebo vo farbe klobúka. Bez prsteňa.

Dužina

Vodnatá, belavá alebo sivastá. Vôňa a chuť zreteľne reďkovková. Nesmie sa ochutnávať – druh je jedovatý.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy dlhé elipsoidné až takmer valcovité, slabo amylo-idné alebo neamyloidné, hladké, 6–10 × 3–4 µm. Bádia 4-výtrusné.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof. Kumuluje bór a vytvára slabú bioluminiscenciu viditeľnú v noci.

Rozšírenie. Rozšírená, na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. V Európe severná hranica jej rozšírenia prechádza Islandom a severnou Škandináviou; v strednej Európe patrí k najčastejším hubám, v Poľsku veľmi bežná. Rastie v listnatých, ihličnatých a zmiešaných lesoch, v kroviskách, a tiež na lúkach, úhoroch a trávnatých porastoch. V Poľsku nie je právne chránená.

Tvorba plodníc. Od jari do jesene.

S čím si ju možno zameniť?

• Mycena rosea (prilbovka ružová) — Jedovatá; často má rovnaké ružové sfarbenie a je morfologicky veľmi podobná. Nevyskytuje sa v ihličnatých lesoch; v listnatých lesoch ju možno ťažko rozoznať od M. pura. Vôňa po reďkovke je vodítkom, ale nesmie sa testovať ochutnávaním.
• Mycena pelianthina (prilbovka čiernookrajová) — Má tmavšie lupene a tmavšie sfarbené ostria lupeňov.
• Laccaria amethystina (lakovka ametystová) — Niekedy zamieňaný s prilbovkou fialovou; podrobné rozdiely: žiadne údaje.
• Clitocybe nuda, Laccaria amethysteo-occidentalis, Mycena purpureofusca — Podobné; podrobné rozdiely: žiadne údaje.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku patrí prilbička čistá k mimoriadne rozšíreným druhom a možno sa s ňou stretnúť vo všetkých regiónoch, od nížinných listnatých lesov až po horské smrečiny.
• V slovenskej prírode dochádza k jej častej zámene s vizuálne podobnou lakovkou ametystovou alebo s príbuznou prilbičkou ružovkastou.
• Vzhľadom na svoj masový výskyt po celom území Slovenska nepodlieha druhovej ochrane a nefiguruje v národnom Červenom zozname ohrozených húb.