Pseudohydnum gelatinosum

Opis

Rôsolovec huspeninový (Pseudohydnum gelatinosum) je malá, rôsolovitá huba s jazykovitým alebo konzolovitým klobúkom, zvyčajne širokým 2–7 cm. Horná strana je belavá, bledosivá alebo hnedožltá, zrnitá alebo bradavičnatá a dužina je sklovitá a mierne priesvitná. Spodná strana je pokrytá hustými, belavými ostňami dlhými do 3 mm, čo ju odlišuje od iných rôsolovitých húb. Stonka je krátka a pripojená bokom, alebo chýba.

Rastie v ihličnatých a zmiešaných lesoch na odumretom dreve, najčastejšie smreka a borovice, zvyčajne v zhlukoch, ktorých plodnice sa prekrývajú ako škridly na streche. Najľahšie ju nájdeme od leta do jesene, hoci sa občas objavuje aj na jar a v zime. V Poľsku je bežná.

Pri určovaní druhu je najdôležitejšia ostnitá spodná strana v spojení s rôsolovitou konzistenciou. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Plodnica tremeloidná, rôsolovitá a veľmi vodnatá; po vysušení sa zmršťuje na tenkú vločku. Klobúk lopatkovitý, jazykovitý alebo konzolovitý, široký 1–8 cm (zvyčajne 2–7 cm). Horný povrch zrnitý alebo bradavičnatý. Farba belavá s modrastým nádychom, od bielej cez bledosivú až po hnedožltú; vyskytujú sa aj sivé alebo ružovohnedé exempláre na hornej strane klobúka.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Ostnitý: husté, kužeľovité ostne dlhé do 3 mm, v farbe plodnice (belavé až bledosivé). Hymenofor pokrýva spodnú stranu klobúka.

Hlúbik

Krátka, excentricky pripojená alebo bočná; plodnica môže byť k drevu pripojená aj bokom a nemať stonku. Pri formách zo západnej Severnej Ameriky je stonka často výraznejšia a vzpriamená. Bez prsteňa.

Dužina

Belavá s bledým modrastým nádychom, rôsolovitá, vodnatá, mierne priesvitná (sklovitá). Bez výraznej chuti a vône. Dužinu na určenie neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely (bezfarebný až biely). Výtrusy takmer guľovité, hladké, 3,5–6,5 × 5–8,5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Drevokazný saprotrof rastúci na odumretom dreve ihličnanov, zvyčajne smreka a borovice. Nachádza sa v ihličnatých a zmiešaných lesoch, zvyčajne v skupinách niekoľkých plodníc rastúcich v prekrývajúcich sa poschodiach.

Rozšírenie. Predtým sa považoval za kozmopolitný; nedávne štúdie DNA naznačujú, že druh v užšom zmysle sa vyskytuje v Európe a severnej Ázii, zatiaľ čo na iných kontinentoch rastú podobné, ale odlišné taxóny. V Poľsku bežný. V Poľsku nie je právne chránený.

Tvorba plodníc. V Poľsku najčastejšie od leta do jesene; občas aj na jar a v zime a podľa niektorých opisov možno plodnice nájsť po celý rok.

S čím si ju možno zameniť?

• Hyalodon piceicola (rôsolovitá ostnatka smrekova) — Plodnica rozprestretá naplocho, bez výrazného klobúka; v Poľsku hlásená iba z Białowieżského pralesa.
• Iné biele a rôsolovité huby vyskytujúce sa v Poľsku — Nemajú ostnitý hymenofor, takže ak skontrolujete spodnú stranu plodnice, nemali by sa zamieňať s rôsolovcom huspeninovým.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku rastie najmä v horských a podhorských smrekových a zmiešaných lesoch, kde sa usádza na zhnitom ihličnatom dreve a pňoch. Najčastejšie ho preto nájdeš v pohoriach, kde sú smrekové lesy rozšírené.
• Aj na Slovensku ho možno na prvý pohľad zameniť s inými rôsolovitými hubami, ktoré rastú na dreve. Od nich ho spoľahlivo odlíši spodná strana klobúka, ktorá je pokrytá jemnými bielymi ostienkami namiesto hladkého alebo žilnatého povrchu.