Tricholoma portentosum

Opis

Čírovka buková je stredne veľká huba so sivým klobúkom s čiernastými vláknami vybiehajúcimi lúčovito zo stredu, často s olivovým alebo žltkastým nádychom. Klobúk môže byť kužeľovitý s tupým hrboľom a vlnitým okrajom, za vlhka mierne slizký. Lupene sú biele až sivasté a hlúbik biely alebo mierne žltkastý, bez prsteňa; dužina vonia múčne.

Rastie neskoro na jeseň, od októbra do decembra, zvyčajne v skupinách v borovicových lesoch na piesočnatých pôdach, medzi machmi a lišajníkmi. V Poľsku je bežná.

Môže sa zameniť za iné sivé čírovky, z ktorých niektoré sú nejedlé alebo majú štipľavú chuť, a tiež za žltkasté čírovky, vrátane čírovky zelenej, ktorá sa teraz považuje za nebezpečnú. Niektorí ľudia ju neodporúčajú zbierať pre jej podobnosť s nebezpečnými druhmi. Zbierajte len huby, o ktorých nemáte pochybnosti.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 3–10 cm (popisy uvádzajú aj 3–11 cm); spočiatku kužeľovito-vypuklý, neskôr sploštený, často s tupým hrboľom, okraj podvinutý a vlnitý. Povrch sivý, bledošedý až tmavosivý, často s olivovým, žltkastým alebo fialovým nádychom, s charakteristickými čiernucimi, vnorenými radiálnymi vláknami; za vlhka mierne slizký.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene spočiatku biele, potom sivasté, stredne husto usporiadané alebo husto usporiadané, tenké, pri hlúbiku vykrojené so zúbkom alebo prirastené (popisy sa líšia).

Hlúbik

Výška 5–10 cm (popisy uvádzajú aj 3,5–12 cm), hrúbka asi 2 cm (1–3 cm), valcovitá, plná, hladká, lesklá; biskvitová až žltkastá alebo sivastá, v starobe miestami žltozelenkavá. Prsteň a pošva chýbajú.

Dužina

Biela, modrosivá iba pod pokožkou klobúka; pri stlačení nemení farbu. Chuť jemná, sladkastá aoriešková; vôňa múčna. Ochutnávajte dužinu neznámych húb.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy vajcovité, hladké, bezfarebné, 5–6 × 4–5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba, najčastejšie s borovicou lesnou (Pinus sylvestris), niekedy s dubom a bukom, na piesočnatých pôdach. Rastie v borovicových lesoch s množstvom lišajníkov alebo machov, takmer vždy v skupinách, niekedy spolu s čírovkou zelenou. Staršie plodnice často požierajú slimáky.

Rozšírenie. Severná pologuľa: Severná a Stredná Amerika, Európa, Afrika (podľa niektorých popisov), Ázia. V Poľsku bežná (lokálne hojná). V Holandsku na ústupe od 80. rokov 20. storočia. V Poľsku nie je právne chránená.

Tvorba plodníc. Od októbra do decembra (neskorá jeseň).

S čím si ju možno zameniť?

• Tricholoma virgatum (čírovka sivopurpurová; poľsky: gąska pieprzna) — Klobúk ostro kužeľovitý, bez vlákien, chuť štipľavá, korenistá (podľa niektorých popisov horká, vôňa vlhkej zeme, striebrosivý klobúk); nejedlá.
• Tricholoma atrosquamosum (poľsky: gąska czarnołuskowa) — Čiernasté šupiny na klobúku.
• Tricholoma terreum (čírovka zemitá; poľsky: gąska ziemistoblaszkowa) — Klobúk vláknito-šupinatý.
• Tricholoma sciodes (poľsky: gąska ostra) — Klobúk hodvábne lesklý, chuť štipľavá.
• Tricholoma pardinum (čírovka tigrovaná; poľsky: gąska tygrysia) — Jedovatá; výrazné sivé šupiny dávajú klobúku huňatý alebo pruhovaný vzhľad.
• Tricholoma equestre (čírovka zelená; poľsky: gąska zielonka), Tricholoma sejunctum (čírovka oddelená; poľsky: gąska zielonożółta) — Žltkasté odtiene; čírovka zelená sa teraz po sérii otráv vo Francúzsku považuje za nebezpečnú – nekonzumujte.
• Amanita phalloides (muchotrávka zelená) – SMRTEĽNE JEDOVATÁ — Muchotrávka zelená má prsteň a hľuzovitú bázu s pošvou; čírovka nemá prsteň ani pošvu (pozri referenčnú položku).

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku sa táto huba najhojnejšie vyskytuje v borovicových lesoch na viatych pieskoch Záhoria, kde rastie až do neskorej jesene.
• Medzi slovenskými hubármi je známa aj pod ľudovým názvom „sivka“, ktorý odkazuje na charakteristické sfarbenie jej klobúka.
• V slovenských lesoch býva v teréne často zamieňaná s inými sivými druhmi číroviek, predovšetkým s čírovkou mydlovou alebo čírovkou tigrovanou.