Xerocomus subtomentosus

Opis

Suchohríb plstnatý má klobúk široký 3–10 cm, zamatový, matný, najčastejšie olivovohnedý, ktorý v suchom počasí praská na políčka a odhaľuje žltú dužinu. Pod ním sú veľké, hranaté, žlté póry, ktoré pri poškodení zvyčajne nemenia farbu. Hlúbik je štíhly, žltohnedý, bez prstenca a na báze má biele podhubové vlákna.

Rastie v listnatých a ihličnatých lesoch, húštinách, menej často v parkoch, najčastejšie pod dubmi, ale aj hrabmi a bukmi. V Poľsku je bežný.

Je veľmi ľahké si ho pomýliť so suchohríbom žltomäsovým a inými podobnými druhmi; hubári ich všetkých často nazývajú „zajączki“. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 3–10 cm (výnimočne do 20 cm); v mladosti polguľovitý, v starobe sploštený, okraj dlho podvinutý. Pokožka zamatová alebo plstnatá, matná, nedá sa olúpať; v suchom počasí praská na políčka. Farba najčastejšie olivovohnedá, niekedy žltohnedá alebo sivohnedá; formy: bledožltá (var. luteolus), červenohnedá (var. rubrotinctus).

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Rúrky 5–20 mm, žlté, vekom zelenožlté až olivovohnedé, spočiatku pripojené a mierne zbiehavé, neskôr voľné. Pory veľké, hranaté, nepravidelné, bledožlté, potom zelenkasté-žlté; pri poškodení nemenia farbu (podľa niektorých opisov môžu mierne modrieť), u starších môžu zšivieť.

Hlúbik

Výška 5–13 cm, hrúbka 1–3 cm, štíhly, valcovitý, plný, dole zúžený, hore vykrojený. Farba žltá až žltohnedá alebo červenohnedá; môžu byť prítomné pozdĺžne tmavšie pruhy alebo sieťovaný vzor s veľmi pretiahnutými očkami. Bez prstenca. Podhubové vlákna na báze hlúbika sú biele – dôležitý identifikačný znak.

Dužina

Biela alebo krémová so žltým nádychom, nad rúrkami tmavšia. V klobúku mäkká, mäsitá, po stlačení modrie (podľa niektorých opisov); v hlúbiku vláknitá, tvrdá, v dolnej časti ružová alebo červená. Vôňa je niekedy nepríjemná, na báze pripomínajúca iodoform (podľa niektorých opisov chuť a vôňa mierna). Dušinu neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach hnedoolivový až olivovohnedý. Výtrusy veľké, vretienkovité až elipsoidné, 10–15 × 4–5.5 µm. Pod SEM je na povrchu viditeľná ornamentika.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba so širokou škálou stromov; hlavne s dubmi, menej často s hrabmi a bukmi, v stredomorských krajinách s gaštanom jedlým; podľa niektorých opisov aj s ihličnanmi a vresmi.

Rozšírenie. Rozšírená na severnej pologuli (Eurázia, Severná Amerika; podľa niektorých opisov aj Austrália), na južnej prakticky chýba. Bežná v Poľsku, v ihličnatých a listnatých lesoch, húštinách, menej často v parkoch. V Poľsku nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Žiadne jednoznačné údaje (podľa niektorých opisov jeseň); v Poľsku zvyčajne leto–jeseň.

S čím si ju možno zameniť?

• Xerocomellus chrysenteron (suchohríb žltomäsový) — Viac popraskaný klobúk, bledšie póry a červenkastý nádych na hlúbiku.
• Xerocomus ferrugineus (suchohríb hrdzavý) — Olivovohnedý klobúk; podhubie na báze hlúbika je žlté, kým u suchohríba plstnatého je biele. Rastie pod ihličnanmi.
• Xerocomellus pruinatus (suchohríb zamatový) — Póry po stlačení modrejú.
• Imleria badia (suchohríb hnedý) — Širší hlúbik, tmavší klobúk za vlhka lepivý, jemnejšie póry, ktoré po stlačení modrejú.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku ho hubári v rôznych regiónoch ľudovo nazývajú „zajačí hríb“ alebo „plstnáč“ podľa charakteristického matného a jemne zamatového povrchu klobúka.
• Tento druh patrí k bežne sa vyskytujúcim hubám slovenských lesov, pričom ho možno nájsť od nížinných dubín Podunajska až po podhorské ihličnaté porasty.
• Menej skúsení slovenskí hubári si ho v lesoch často zamieňajú s príbuzným suchohríbom žltomäsovým, známym ako „babka“, od ktorého sa odlišuje najmä absenciou červenkastých tónov v puklinách klobúka.