Galerina marginata

Opis

Čiapkovečka okrajová je malá, nenápadná „malá hnedá huba“ s klobúkom širokým 1–6 cm, ktorý je za sucha bledobéžový až žltoochrový a po daždi ochrovohnedý až červenohnedý, s presvitajúcimi čiarkami. Má hrdzavohnedé lupene, tenký dutý hlúbik s krehkým prsteňom (často miznúcim) a tmavšiu bázu.

Rastie v trsoch na mŕtvom dreve, najmä bukovom v nížinách a smrekovom v horách, od augusta do prvých mrazov. Je bežná.

Ľahko si ju možno pomýliť s druhmi rastúcimi na dreve, najmä s pňovkou premenlivou, plamienkou zimnou a podpňovkou obyčajnou. Obsahuje amatoxíny, rovnaký jed ako muchotrávka zelená. Nevyberajte malé hnedé huby rastúce v trsoch na dreve, pokiaľ si ste ich druhom úplne istí; jed sa v kuchyni nedá odstrániť.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 1–6 cm. Spočiatku polguľovitý alebo vypuklý so zvinutým okrajom, potom vypuklý a plochý, zvyčajne s tupým širokým umbom. Silne hygrofánny: bledobéžový až žltoochrový za sucha, ochrnohnedý až červenohnedý za vlhka; schne od vrcholu. Za vlhkého počasia je viditeľné radiálne čiarkovanie. Povrch hladký, vlhký alebo mierne lepkavý.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene mierne vyduté, úzke a husté, široko prirastené k hlúbiku alebo mierne zbiehavé (tiež opisované ako vykrojené so zúbkom); spočiatku ochrnohnedé, potom hrdzavohnedé (škoricové), ostria bledšie.

Hlúbik

Výška 2–8 cm, hrúbka 0,1–0,9 cm, valcovitý, vnútri dutý (za mlada plný). Prsteň blanitý v hornej časti hlúbika, krehký – u starších plodníc často mizne a zanecháva prsteňovú zónu. Nad prsteňom ochrový a múčnatobylinkový, pod ním hnedastý, s pozdĺžnymi striebrobielymi vláknami, na báze tmavší (od olivovohnedej po čiernu). Pod prsteňom žiadne šupiny.

Dužina

Bledoochrový v klobúku, umbrovohnedý v hlúbiku. Chuť a vôňa múčna, s nádychom po reďkorke. Nikdy sa nesmie ochutnávať; neochutnávajte dužinu žiadnej podozrivej huby.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach hrdzavohnedý. Výtrusy elipsovité až oválne, povrch drsný alebo vráskavý, bradavičnaté, s plágou; 7–11 × 4–6 µm (pisy uvádzajú rôzne rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof na dreve mŕtvych stromov, aj na pochovanom dreve (čo vzbudzuje dojem, že rastie na zemi) a na opadanom lístí. Staršie atlanty uvádzali iba ihličnaté drevo, čo nie je pravda: v horách často pod smrekmi, v nížinách najmä na bukovom dreve. Rastie v trsoch. Má mnoho enzýmov, ktoré rozkladajú lignocelulózu.

Rozšírenie. Rozšírená na severnej pologuli (Európa, Ázia, Severná Amerika), tiež v Austrálii a Antarktíde. Bežná v strednej Európe vrátane Poľska. Nie je legálne chránená.

Tvorba plodníc. Od augusta do prvých mrazov (opisy uvádzajú aj: od leta do jesene).

S čím si ju možno zameniť?

• Kuehneromyces mutabilis (pňovka premenlivá) — Škoricové lupene, čiernohnedé šupiny na hlúbiku pod prsteňom, väčší klobúk (do 6 cm), korenistá vôňa, husté trsy; bezpečná identifikácia vyžaduje odborníka, pretože omyl je ľahký a výtrusy pňovky sú hladké.
• Flammulina velutipes (plamienka zimná) — Tmavý, zamatový hlúbik bez prsteňa; lupene biele až bledožlté, výtrusný prach biely.
• Armillaria mellea (podpňovka obyčajná) — Niekedy zamieňaná; podrobné rozdiely – žiadne údaje.
• Hypholoma capnoides, Psilocybe spp., Conocybe filaris — Poukazuje sa na povrchnú podobnosť (aj s halucinogénnymi hubami a iným jedovatým druhom s amatoxínmi); podrobnosti – žiadne údaje.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku je kapucňovka okrajovaná veľmi rozšírená a rastie po celom území, od nížinných bučín až po horské smrečiny v Karpatoch.
• Pre slovenských hubárov predstavuje skryté nebezpečenstvo, pretože si ju v lesoch často mýlia s opienkou menlivou alebo plamienkou zimnou, s ktorými zdieľa rovnaké pne stromov.
• V slovenskom Červenom zozname húb tento druh nefiguruje a nepodlieha ani zákonnej ochrane, keďže jeho výskyt v našej prírode je úplne bežný.