Neoboletus erythropus

Opis

Hríb zrnitohlúbikovitý má tmavohnedý, zamatový klobúk široký až 20 cm, drobné oranžovočervené póry a žltý hlúbik husto pokrytý tehlov červenými bodkami. Všetky poškodené časti, najmä rúrky a dužina, rýchlo modrejú, niekedy až do tmavomodrej alebo čiernej. Vôňa je slabá, chuť mierna.

Rastie od mája do neskorej jesene v listnatých a ihličnatých lesoch, častejšie v horách než v nížinách, pod jedľami, bukmi, hrabmi, smrekmi a dubmi. Žltá varieta je v Poľsku veľmi zriedkavá.

Červené póry a modrenie uľahčujú zámenu s inými hribmi s červenými pórmi, vrátane jedovatých alebo nejedlých. Na hlúbiku má bodky, nie sieťku; ak si nie ste istí, nezbierajte ho.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer do 20 cm; u mladých polokruhovitý, potom vypuklý až rozložený. Povrch spočiatku suchý, zamatový, neskôr hladký a holý. Farba tmavohnedá (v opisech aj gaštanová), niekedy s okrovými škvrnami. Pri poškodení tmavne.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Rúrky dlhé, pri hlúbiku vykrojené; u mladých plodníc žlté po olivové (v opisech aj žltozelené), u starších hrdzavé. Póry drobné, oranžovočervené (u mladých žlté, vekom hrdzavé). Pri poškodení sa rúrky a póry sfarbujú silno do modra, až do čierna.

Hlúbik

Výška 4-15 cm, hrúbka 2-5 cm; spočiatku bruchatý, potom kyjakovitý alebo sudovitý, plný. Žltý, veľmi husto pokrytý tehlov červenými, nepravidelnými bodkami alebo vláknami – nie sieťkou; v hornej časti je bodiek menej a hlúbik je tam žltší.

Dužina

Žltá; pri reze alebo poškodení rýchlo tmavomodrie. Chuť mierna, vôňa slabá. Surovú dužinu neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach olivovohnedý. Výtrusy elipsovitovretenovité, hladké; rozmery 13-18 × 5,5-6,5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba (ektomykoríza). Typická varieta rastie hlavne pod jedľami, hrabmi, bukmi, smrekmi, dubom letným a lipou; žltá varieta pod dubmi a bukmi. Často rastie na rovnakých miestach ako hrib smrekový.

Rozšírenie. Podľa niektorých opisov známa iba v Európe a Japonsku; podľa iných aj v Severnej Amerike (pod názvom N. luridiformis). V Poľsku pomerne bežná, v horách omnoho častejšia než v nížinách. Žltá varieta je v Poľsku veľmi zriedkavá; Červený zoznam: E (ohrozený). Nie je zákonom chránená (Zb. z. 2014 položka 1408).

Tvorba plodníc. Od mája do neskorej jesene (podľa niektorých opisov v lete a na jeseň).

S čím si ju možno zameniť?

• Caloboletus calopus (hrib horký) — Horký a nejedlý. Mladé plodnice sa niekedy zamieňajú, pretože obidva druhy často rastú spolu. Hrib zrnitohlúbikovitý má na hlúbiku červené bodky namiesto sieťky, u starších červené rúrky (namiesto žltých) a tmavší klobúk.
• Suillellus queletii (hrib Queletov) — Klobúk olivovohnedý, oranžovo- alebo tehlov červený, póry oranžové, hlúbik na báze karmínov červený.
• Suillellus luridus (hríb sinajúci) — Hlúbik s výraznou sieťkou s predĺženými očkami namiesto drobných červených bodiek; uprednostňuje vápnité podložie.
• Rubroboletus satanas (hríb satanský) — Mierne jedovatý; hlúbik so sieťkou, klobúk veľmi bledý, belavý.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenských regiónoch si táto huba vyslúžila pestré ľudové pomenovania ako „sináľ“, „kováč“ či jednoducho „modrák“, ktoré vznikli na základe jej okamžitého tmavomodrého sfarbenia na reznej ploche.
• Na Slovensku patrí k bežným druhom a hojne sa vyskytuje najmä v horských a podhorských ihličnatých lesoch Oravy, Liptova, Kysúc či Spiša.
• Menej skúsení slovenskí zberači si ho v prírode občas mýlia so vzácnym a chráneným hríbom satanským, ktorý sa však na našom území viaže výlučne na teplé vápencové listnaté lesy.