Paxillus involutus

Opis

Čechračka podvinutá je hnedá, mierne lievikovitá huba s klobúkom širokým do približne 13 cm a zreteľne podvinutým okrajom. Klobúk je olivovohnedý až hrdzavý, za vlhkého počasia slizký. Lupene sú žltkasté až hrdzavé, husté a zbiehajúce na krátky hlúbik, pričom pri dotyku a poškodení hnednú. Aj dužina pri reze hnedne.

Rastie od leta do jesene takmer v každom type lesa, pod brezami, dubmi, jelšami, borovicami a smrekmi, zvyčajne v skupinách, tiež na trávnikoch. V Európe je bežná.

Dnes sa považuje za jedovatú: u niektorých ľudí vyvoláva nebezpečnú imunitnú reakciu, aj keď ju jedli roky bez príznakov. Nezbierajte ju na konzumáciu.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer do 12–13 cm (popisy uvádzajú aj zvyčajne 4–12 cm, najviac 15 cm); za mlada slabo klenutý so zreteľne podvinutým okrajom, neskôr plochý alebo lievikovitý a prehĺbený, okraj stále podvinutý. Farba žltohnedá, olivová, okrovohnedá alebo červenohnedá. Za mlada jemne plstnatý, neskôr holý; pri poškodení tmavohnedo škvrnitý; za suchého počasia suchý a lesklý, za vlhkého počasia veľmi slizký.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene tenké, husté, zreteľne zbiehajúce na hlúbik, vidlicovité, žltkasté alebo hrdzavé, pri poškodení hnednúce; u mladých plodníc vráskavé, nepravidelné a anastomózujúce pri hlúbiku, pričom môžu pripomínať póry. Ľahko sa oddelenia od dužiny, podobne ako rúrky hríbov.

Hlúbik

Výška 3–7 cm, hrúbka 1–2 cm (popisy uvádzajú aj do 3 cm), valcovitá, hrubá, pevná, hladká, často sa smerom nadol zužuje, môže byť krivá; farba podobná klobúku, zvyčajne bledšia; pri poškodení hnedne. Bez prsteňa.

Dužina

Žltá, žltkastobiela alebo bledookrová, spočiatku pevná, neskôr mäkká, pri reze hnednúca do červenohneda alebo hrdzavohneda. Chuť mierne kyslá, vôňa slabá. Túto hubu neochutnávajte.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach okrovohnedý až hnedý. Výtrusy elipsoidné, hladké; rozmery sa uvádzajú nejednotne: 8–18 × 4,5–6 µm a 7,5–9 × 5–6 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Ektomykorízna huba so širokým spektrom hostiteľských stromov: breza, dub, jelša, borovica, smrek a ďalšie. Častejšia v ihličnatých lesoch, uprednostňuje vlhkejšie miesta a vyhýba sa vápenitým pôdam; rastie aj na trávnikoch a starých lúkach. Chráni stromy pred ťažkými kovmi a niektorými patogénmi (laboratórne štúdie). Občas parazitovaná Hypomyces chrysospermus.

Rozšírenie. Celá severná pologuľa v miernom pásme; bežná v Európe. Zavlečená do Austrálie, na Nový Zéland, do južnej Afriky a Južnej Ameriky. Zvyčajne rastie v skupinách. V Poľsku nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Od leta do jesene (popisy uvádzajú aj: neskoré leto a jeseň).

S čím si ju možno zameniť?

• Paxillus filamentosus (čechračka jelšová) jelšová) — Šupinatý klobúk, rastie iba pod jelšami; bledožltá dužina hnedne len mierne a sýto žlto-okrové lupene pri poškodení nemenia farbu.
• Paxillus obscurosporus — Väčšie plodnice (klobúk do 40 cm), okraj sa vekom vyrovnáva, hlúbik s krémovou vrstvou podhubia na báze.
• Paxillus validus — Klobúk do 20 cm, hlúbik približne rovnakej hrúbky; spoľahlivo odlíšiteľná podľa kryštálov v rizomorfoch.
• Lactarius spp. (mliečne huby), napr. Lactarius turpis — Mliečne huby ronia mlieko; čechračka nemá mliečnu šťavu. L. turpis je tmavšia, olivová.
• Tapinella atrotomentosa, Tapinella panuoides, Phylloporus arenicola — Uvedené ako podobné; podrobné rozdiely: žiadne údaje.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenskom ľudovom názvosloví sa táto huba často označuje ako „svinka“ alebo „svinárka“, čo odkazuje na charakteristicky podvinutý okraj jej klobúka.
• Na území Slovenska patrí medzi naše najhojnejšie huby a vyskytuje sa od nížin až po horské polohy v rôznych typoch lesov, parkoch aj na rašeliniskách.
• Menej skúsení hubári na Slovensku si ju môžu pre podobný tvar klobúka pomýliť s rýdzikmi, od ktorých sa však spoľahlivo odlišuje tým, že jej dužina po narezaní nevylučuje mlieko.