Volvopluteus gloiocephalus

Opis

Volvopluteus gloiocephalus je veľká huba s klobúkom širokým 5–12 cm, bielej, sivej alebo sivohnedej farby, zvyčajne tmavšej v strede. Čerstvý klobúk je výrazne slizký a lepkavý. Lupene pod ním sú najprv biele, potom ružovejú. Hlúbik je štíhly, biely a bez prsteňa, a na báze sedí v bielej, vrecovitej pošve ukrytej v pôde. Dužina vonia ako reďkovka.

Rastie od mája do októbra, zvyčajne v skupinách, na ornej pôde, lúkach, v záhradách a parkoch, na hnojenej pôde a tiež na komposte. Na jeseň ju možno ľahko spozorovať v ozimných obilninách, pretože klobúky vynikajú už z diaľky. V Poľsku sa bežne nevyskytuje.

Najväčším nebezpečenstvom je zámena s bielymi, smrteľne jedovatými muchotrávkami, najmä muchotrávkou končistou. Muchotrávky majú na hlúbiku prsteň a biele lupene aj v zrelých plodniciach, zatiaľ čo Volvopluteus gloiocephalus má lupene, ktoré vekom ružovedia, ružový výtrusný prach a nemá prsteň. Mladé exempláre však majú biele lupene, preto by ju mali zbierať iba ľudia, ktorí dobre poznajú jej znaky. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 5–12(15) cm; v mladosti vajcovitý alebo kužeľovitý, potom vypuklý až rozložený, so stredovým hrbom, u starých exemplárov niekedy mierne prehĺbený. Povrch holý, zriedka so zvyškami bieleho závoja, za čerstva výrazne slizký a lepkavý. Farba od bielej a slonovinovej po sivú alebo sivohnedú, v strede zvyčajne tmavšia.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene husté, pomerne široké (do 2 cm), vretenovité, voľné (nepripojené k hlúbiku). V mladosti biele, vekom sa menia na lososovo-ružové.

Hlúbik

Výška 5–22,5 cm, hrúbka 0,7–2,5 cm, štíhly, valcovitý, smerom k báze sa rozširujúci, hlboko zakorenený v pôde. Farba biela až špinavobiela, povrch suchý, hladký alebo mierne poprášený. Bez prsteňa. Na báze biela, blanitá, vrecovitá pošva (hlúbová hľuza) vysoká 2–3 cm, s hladkým povrchom.

Dužina

Biela, mäkká, pri poškodení nemeniaca farbu. Vôňa neutrálna alebo pripomínajúca reďkovku či surové olúpané zemiaky; chuť mierna. Neochutnávajte dužinu neznámych húb.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach lososovo-ružový až ružovohnedý. Výtrusy elipsoidné, niekedy mierne vajcovité a predĺžené, 12–18,5 × 8–10 µm (pisy uvádzajú rôzne rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Saprotrof. Rastie na pôde bohatej na organické látky: na ornej pôde, lúkach, v záhradách, parkoch, na kopách kompostu a drevnej štiepky, na hnojenej pôde; zaznamenaná aj v skleníkoch a v Číne v bambusových hájoch. Plodnice rastú zvyčajne v skupinách, ale môžu byť aj osamelé.

Rozšírenie. Rozptýlená v Európe; hlásená zo všetkých kontinentov okrem Antarktídy, ale molekulárne potvrdenie zatiaľ zahŕňa iba Európu a Severnú Ameriku. V Poľsku bolo hlásených mnoho lokalít, ale nejde o bežne sa vyskytujúcu hubu. Po sezóne s mimoriadne hojnou plodnosťou sa nemusí niekoľko rokov objaviť vôbec. V Poľsku nie je právne chránená.

Tvorba plodníc. Od mája do októbra; najľahšie ju nájsť na jeseň v ozimných obilninách.

S čím si ju možno zameniť?

• Amanita virosa (muchotrávka končistá, smrteľne jedovatá) — Muchotrávka má na hlúbiku prsteň, biely výtrusný prach a biele lupene aj u zrelých exemplárov; Volvopluteus gloiocephalus nemá prsteň a jeho lupene a výtrusný prach sú ružové. Mladé plodnice V. gloiocephalus však majú biele lupene, preto je zámena možná.
• Amanita phalloides (muchotrávka zelená, smrteľne jedovatá) — Má prsteň, biele lupene a biely výtrusný prach, zatiaľ čo V. gloiocephalus má v dospelosti ružové lupene a ružový výtrusný prach, bez prsteňa.
• Volvopluteus earlei — Menšie plodnice (klobúk do 5 cm), zvyčajne bez pleurocystíd, cheilocystidy majú na vrchole zvyčajne veľmi dlhý výbežok.
• Volvopluteus asiaticus — Väčšina pleurocystíd má apikálny výbežok dlhý až 10–15 µm a cheilocystidy sú hlavne fľaškovité.
• Volvopluteus michiganensis — Menšie výtrusy, v priemere kratšie ako 12,5 µm.
• Volvariella volvacea a Volvariella taylori — Podobné druhy; ich rozlíšenie si vyžaduje mikroskopické znaky.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku sa pošvovec sliznatý vyskytuje hojne najmä v teplejších poľnohospodárskych oblastiach, ako sú Podunajská a Východoslovenská nížina, kde na jeseň často vyrastá priamo na poliach a strniskách.
• V slovenskej mykologickej literatúre bol tento druh dlhé obdobie známy pod rodovými menami kukláč alebo pošvovka, ktoré vznikli na základe nápadného vrecúškovitého obalu na báze hlúbika.
• Na slovenských poliach a lúkach dochádza k jeho vizuálnej zámene s muchotrávkou zelenou, od ktorej sa však líši absenciou prsteňa a ružovkastým odtieňom lupeňov.