Entoloma sinuatum

Opis

Hodvábnica veľká je veľká, masívna huba s bielkastým až sivookrovým, hodvábne lesklým klobúkom, zvyčajne širokým 5–20 cm. Lupene sú u mladých plodníc bielkasté alebo krémové, potom ružovnejú a hlúbik je hrubý, biely a bez prsteňa. Vôňa je múčna alebo nepríjemná, žlknutá.

Rastie od neskorej jari do jesene v listnatých lesoch pod bukmi a dubmi, na hlinitých a vápnitých pôdach, tiež v parkoch, na lúkach a pri cestách, často v skupinách. V Poľsku nie je bežná, ale v Európe je jednou z častejších príčin otravy hubami.

Najľahšie sa dá zameniť s čírovnicou májovou, strmuľkou inovaťovou a machovkou obyčajnou; niekedy rastú vedľa seba. Ružovkastý výtrusný prach a lupene ružovejúce sú vodítkom, ale nesmiete sa spoliehať na jediný znak. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 5–20 cm (zaznamenaný do 30 cm); najväčšia v rode. Pologuľovitá so stočeným okrajom v mladosti, potom vypuklá až plochá, v strede často s tupým hrboľom a zvlneným okrajom. Farba slonovinová, bielkastá, sivookrová, s vekom sivohnedá. Povrch hodvábne lesklý, hladký, holý, mierne vláknitý, mierne slizký.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene mierne husté alebo riedke, pri hlúbiku vykrojené (so zúbkom), takmer voľné; najskôr bielkasté alebo žltkasto-biele, potom krémové, ružovejúce a červenejúce pri dozrievaní výtrusov. Okolo hlúbika je viditeľná priehlbina (tzv. „priekopa“).

Hlúbik

Výška 4–20 cm (podľa niektorých opisov 5–12 cm), hrúbka 0,5–4 cm, valcovitá, masívna, biela, za mladista plná, potom špongiovitá, mierne ryhovaná, lesklá; bez prsteňa. Na báze je biele plstnaté podhubie, hlúbik býva niekedy hluzovitý.

Dužina

Biela, lesklá, pri narezaní nemeniaca farbu. Vôňa a chuť opísané ako múčne alebo múčno-uhorkové, často tiež nepríjemné, zatuchnuté. Neochutnávajte ju; neochutnávajte dužinu tejto ani žiadnej podozrivej huby.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach ružový: žlto-ružový alebo červenohnedý (opisy uvádzajú rôzne farby). Výtrusy nepravidelne polygonálne (v obryse šstouholníkové), hladké, asi 8–11 × 7–9,5 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Opisy pristupujú k ekológii rôzne: mykorízna huba, alebo druh prevažne saprotrofného rodu, s zaznamenanou ektomykorízou s vrbou. Rastie pod bukmi a dubmi, zriedkavejšie brezami, na hlinitých alebo vápnitých pôdach, tiež v parkoch a na trávnatých plochách blízko lesov.

Rozšírenie. Európa (častejšie v južnej a strednej časti), Severná Amerika, tiež Malá Ázia, Irán, Čína. V Poľsku nie je bežná; rastie jednotlivo alebo v skupinách, niekedy v čarovných kruhoch; od podhoria do alpínskeho pásma, tiež na vlhkých lúkach, pasienkoch a pri cestách. V Poľsku nie je právne chránená; Červený zoznam 2006: I (nedostatok údajov).

Tvorba plodníc. Od neskorého mája do jesene; v Európe najmä v neskorom lete a na jeseň.

S čím si ju možno zameniť?

• Calocybe gambosa (čírovnica májová) — Lupene husté a krémové. Zámena je obzvlášť ľahká s mladými plodnicami a obe huby môžu rásť vedľa seba.
• Clitocybe nebularis (strmuľka inovaťová) — Niekedy zamieňaná; lupene bielkasté, zbiehajúce na hlúbik, vôňa silná, múčna, zatuchnutá.
• Clitopilus prunulus (machovka obyčajná) — Sivobieli, plstnatý klobúk a bielkasté lupene zbiehajúce na hlúbik, ktoré ružovejú až vekom; častá príčina otráv vo Francúzsku.
• Agaricus campestris (pečiarka poľná) — Má na hlúbiku prsteň, ružové lupene tmavnúce do čokoládovohnedej a tmavohnedý výtrusný prach.
• Entoloma clypeatum (entoloma štítová) — Vzhľadom podobná, ale rastie pod stromami z čeľade ružovitých (hloh, jabloň, slivka, hruška).
• Čírovky (Tricholoma), napr. T. columbetta — Celkový habitus podobný; čírovky majú biely výtrusný prach, entolomy ružovkastý s uhlovatými výtrusmi. T. columbetta má saténový klobúk a hlúbik a slabú, nemúčnu vôňu.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenských lesoch býva hodvábnica veľká najčastejšie zamieňaná s čírovnicou májovou alebo strmuľkou inovaťovou, s ktorými zdieľa podobný robustný vzrast a svetlé sfarbenie klobúka.
• Na území Slovenska sa vyskytuje predovšetkým v teplejších nížinách a pahorkatinách južných oblastí, kde obľubuje presvetlené dubové a bukové lesy na vápenatom podloží.
• V staršej slovenskej mykologickej literatúre a historickom názvosloví sa tento druh bežne označoval ako zvonovec olovový, čo odkazovalo na charakteristický sivastý odtieň klobúka starších plodníc.