Inosperma erubescens

Opis

Vláknica červenejúca je stredne veľká huba so kužeľovitým až vypuklým klobúkom (3–9 cm), hodvábnym a vláknitým, bez šupín. Za mlada je biela alebo krémová, ale čoskoro červenie: stáva sa tehlovo červenou a v strede dokonca vermilónovou. Lupene sú najprv belavé, potom olivovo hrdzavé a pri stlačení červené. Valcovitý hlúbik nemá prsteň a po narezaní ružovie.

Rastie od konca mája do októbra pod listnatými stromami, najmä bukmi, dubmi a lipami, v lesoch, parkoch a húštinách, často na vápencových pôdach. V Poľsku je bežná.

Je to smrteľne jedovatý druh, ktorý obsahuje veľké množstvo muskarínu. Zberači húb si ju mýlia najmä s mladými čírovnicami májovými a pečiarkami. Výstražným znakom je červenenie klobúka, hlúbika a stlačených lupení. Všetky vláknice a príbuzné druhy vláknic sa považujú za nejedlé. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 3–9 cm (popisy uvádzajú aj hodnoty do 8 cm), kužeľovito-vypuklý až polguľovitý. Okraj tenký, u mladých jedincov podvinutý, u starších rovný a radiálne rozstrapkaný. Povrch suchý, hodvábny, bez šupín, pokrytý jemnými vláknami. U mladých plodníc biely alebo bledo krémový, čoskoro sa stávajúci tehlovo červeným, dokonca vermilónovým, najmä v strede; okraje bledšie. Farba premenlivá, vekom žltne alebo hnedne, na hlúbiku a lupeniach sa objavujú aj červenkasté škvrny a pásiky; na slnku bledne.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene široké, tenké, dosť husté, pri hlúbiku vykrojené alebo voľné (popisy uvádzajú aj úzko prirastené lupene). Najprv belavé, potom tmavo olivovo hrdzavé; pri stlačení červené. Okraje nerovnomerné, osrienené.

Hlúbik

Výška 5–20 cm, hrúbka 0,8–2 cm, valcovitý, plný, na báze bez hluzky alebo prinajmenšom s malou hľuzkou; bez prsteňa. Povrch pokrytý bielymi, ružovými alebo vermilónovými vláknami, vrchol osrienený.

Dužina

Biela v klobúku (popisy uvádzajú aj farbu najprv žltkastú, neskôr tmavo ružovú), v hlúbiku silne ružovejúca. Vôňa príjemná, ovocná; chuť mierna – nesmie sa nikdy testovať; neochutnávajte dužinu tejto ani žiadnej podozrivej huby.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach ochro-hnedý. Výtrusy oválno-fazuľovité, niekedy nepravidelné, 9–12 (14,5) × 5–8 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba. Rastie na opadanom lístí a pôde v lesoch, mestských parkoch a húštinách, najmä pod listnatými stromami – bukmi, dubmi, lipami – ale aj pod borovicou; najčastejšie v bučinách a na vápencových pôdach. V Izraeli opísaná pod dubom Quercus calliprinos a borovicami.

Rozšírenie. Zaznamenaná iba v Európe (a podľa niektorých popisov vo východnej Anatólii a Izraeli); častejšia v južnej Európe. V Poľsku bolo opísaných mnoho lokalít a považuje sa za bežnú. Nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Od konca mája do začiatku októbra (popisy uvádzajú aj: jar a leto).

S čím si ju možno zameniť?

• Calocybe gambosa (čírovnica májová) — Mladé plodnice sú najpodobnejšie. Čírovnica májová nečervenie, staršie exempláre majú inú farbu lupení (bledú, nie olivovo hrdzavú) a múčnu vôňu.
• Inocybe godeyi (vláknica Godeyova) — Hlúbik s výraznou hľuzou.
• Inocybe rimosa (vláknica roztrhnutá) — Hnedšie exempláre vláknice červenejúcej ju môžu pripomínať, ale u vláknice roztrhanej nie je na klobúku ani stopa po červenkastej farbe.
• Agaricus campestris a iné pečiarky — Uvedené ako zamieňané druhy; dospelé pečiarky majú tmavé lupene, ale majú prsteň a vláknica nie. Ďalšie rozdiely – žiadne údaje.
• Cortinarius caperatus (pavučinovec hluznatý) a Tricholoma terreum (čírovka zemitá) — Uvedené ako zamieňané druhy (vrátane v Izraeli s čírovkami); podrobné rozdiely – žiadne údaje.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku dochádza k častým zámenám tejto vláknice s čírovnicou májovou, pretože sa obe objavujú v rovnakom jarnom období a v mladosti majú podobné bledé sfarbenie.
• V slovenských podmienkach sa vyskytuje predovšetkým v teplejších listnatých lesoch a parkoch na vápencovom podloží, najmä v krasových oblastiach pod dubmi a bukmi.