Väčšina vážnych otráv hubami nevzniká z hazardovania, ale zo sebaistoty: hubár je presvedčený, že druh pozná, a do košíka sa dostane jeho jedovatý dvojník. Najnebezpečnejšie dvojice v poľských lesoch sú bedľa a muchotrávky, čírovka zelenkastá a jej podobné huby, smrčky a ušiak obyčajný, hríb satanský a iné hríby, hríb smrekový a hríb žlčový a tiež podpňovka a jej jedovatí susedia. Nižšie opisujeme, čím sa líšia – ale pamätaj, že na jediný znak sa nikdy nesmieš spoliehať a každý neistý exemplár by mal posúdiť hubový poradca.
Bedľa, alebo muchotrávka?
Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) je veľká huba s klobúkom ako dáždnik. Problém je, že na podobných miestach rastú muchotrávky: zelená (Amanita phalloides) a tigrovaná (Amanita pantherina).
Bedľa vysoká má tieto znaky:
- klobúk veľký, svetlý, pokrytý hnedými šupinami, v strede s tmavším hrbolčekom,
- prsteň hrubý, dvojitý, posuvný – dá sa posunúť po hlúbiku,
- hlúbik vysoký, štíhly, s hnedou, hadovitou kresbou, pri báze zhrubnutý, ale bez pošvy.
Muchotrávka zelená má klobúk hladký, olivovo zelenkastý alebo belavý, prsteň ovisnutý a neposuvný a pri báze hľuzu s blanitou, vakovitou pošvou.
Muchotrávka tigrovaná má hnedý klobúk s bielymi bodkami (zvyškami obalu), prsteň hladký a neposuvný a hľuzu s výrazným, ostrým lemom.
Najviac zámen sa stáva pri mladých, ešte zatvorených plodniciach a pri zbere samotných klobúkov. Pravidlo: nezbieraj mladé „paličky“ ani klobúky bez hlúbika. Pozor aj na drobné „bedle“ – malé bedličky (Lepiota) môžu obsahovať rovnaké nebezpečné toxíny ako muchotrávka zelená.
Čírovka zelenkastá – huba, ktorá zmenila status
Čírovka zelenkastá (Tricholoma equestre) sa v Poľsku po generácie rada zbierala, najmä v borovicových lesoch na piesočnatých pôdach. Na začiatku 21. storočia však boli opísané ťažké, vrátane smrteľných otráv, pri ktorých dochádzalo k rozpadu svalov (rabdomyolýze), okrem iného po opakovanej konzumácii v krátkom čase. Dnes sa považuje za nebezpečnú hubu. Nezbieraj ju.
Okrem toho sa dá ľahko zameniť s jedovatou čírovkou sírovožltou (Tricholoma sulphureum, celá sírovo žltá, s nepríjemným, „plynovým“ pachom) a s muchotrávkou zelenou, ktorá má žltozelenkastý klobúk, ale biele lupene, prsteň a pošvu.
Smrčok, alebo ušiak obyčajný?
Na jar sa v lesoch objavujú huby so zvráskavenými klobúkmi. Ušiak obyčajný (Gyromitra esculenta) obsahuje gyromitrín, z ktorého v tele vzniká silno toxická látka poškodzujúca okrem iného pečeň a nervovú sústavu. Otravy môžu byť smrteľné a nebezpečné bývajú aj výpary toxínov. Staré predstavy, že sa dá „odjedovať“, sú nebezpečný mýtus.
| Znak | Smrčky | Ušiak obyčajný |
|---|---|---|
| Klobúk | komôrky ako plást, pomerne pravidelné | zvráskavený ako mozog, nepravidelný |
| Rez | vnútri dutý, jedna dutina od klobúka po hlúbik | nepravidelné komôrky, často vatovitá výplň |
| Farba | sivohnedá, žltkastá, okrová | gaštanová, tmavohnedá, červenohnedá |
V Poľsku sú smrčky chránené druhy. Nezbierajú sa tam, nechávajú sa v lese – fotografovať ich však môžeš. Chránená je tam aj Verpa bohemica. Jarná „huba so zvráskaveným klobúkom“ by sa teda do košíka vôbec nemala dostať.
Hríb satanský, alebo iné hríby?
Hríb satanský (Rubroboletus satanas) je jedovatá huba, v Poľsku vzácna a chránená. Rastie v teplých listnatých lesoch, často na vápencovom podklade.
Jeho znaky:
- klobúk belavý, sivastý alebo svetlo olivový,
- póry na spodnej strane klobúka červené,
- hlúbik hrubý, bruchatý, žltočervený, s červenou sieťkou,
- dužina po prerezaní môže modrieť, staršie plodnice nepríjemne páchnu.
Býva zamieňaný s inými modrejúcimi hríbmi a s hríbom zrnitohlúbikovým (Neoboletus luridiformis). Pre začiatočníkov je najjednoduchšie bezpečnostné pravidlo: hríby s červenými alebo oranžovými pórmi nezbieraj. Hríb smrekový nikdy nemá červené póry.
Hríb smrekový, alebo hríb žlčový?
Hríb žlčový (Tylopilus felleus) nepatrí medzi smrteľne jedovaté huby, ale je intenzívne horký a dokázal sklamať nejedného hubára, ktorý bol presvedčený, že našiel hríb smrekový. V poľskej ľudovej tradícii ho dokonca volajú „satan“.
| Znak | Hríb smrekový (Boletus edulis) | Hríb žlčový |
|---|---|---|
| Rúrky | biele, potom žltkasté, nakoniec olivovo zelenkasté | biele, s vekom výrazne ružovkasté |
| Sieťka na hlúbiku | svetlá, jemná, hlavne v hornej časti | tmavá, hnedá, hrubá a výrazná |
| Klobúk | od svetlohnedého po tmavohnedý | svetlo- až tmavohnedý |
Pri veľmi mladých hríboch žlčových bývajú rúrky ešte biele, preto sa pozeraj aj na sieťku. Skúšať neznáme huby „na jazyk“ neodporúčame.
Podpňovka, alebo strapcovka zväzkovitá a čiapočka obrúbená?
Podpňovky rastú na jeseň v trsoch na pňoch, koreňoch a pri päte stromov. Na tých istých miestach však rastú aj jedovaté huby.
- Podpňovka: klobúk medový alebo hnedastý s drobnými šupinkami, lupene belavé alebo krémové, na hlúbiku výrazný prsteň, výtrusný prach biely.
- Strapcovka zväzkovitá (Hypholoma fasciculare): klobúk sírovo žltý, v strede do oranžova, lupene zelenkasto žlté, s vekom olivové až tmavé, bez výrazného prsteňa. Jedovatá.
- Čiapočka obrúbená (Galerina marginata): drobná, hnedá, s tenkým prsteňom, výtrusný prach hrdzavohnedý. Obsahuje rovnaké amatoxíny ako muchotrávka zelená – je smrteľne nebezpečná. Býva zamieňaná s podpňovkami a so šupinovkou meniacou sa (Kuehneromyces mutabilis).
Trs na pni nestačí na to, aby si hubu považoval za podpňovku. Rozhoduje farba lupeňov, prsteň, šupinky a výtrusný prach – a posledné slovo patrí hubovému poradcovi.
Ako sa nedať oklamať dvojníkmi?
- Súbor znakov, nie jeden znak. Klobúk, spodná strana (lupene, rúrky), prsteň, báza hlúbika, stanovište a podklad – všetko naraz.
- Celá plodnica. Vykrúcaj huby aj s bázou a prezri si ju skôr, než skončia v košíku.
- Bez mladých a bez starých. Veľmi mladé plodnice ešte nemajú rozlišovacie znaky, staré ich strácajú.
- Chránené druhy nechaj v lese. V mnohých krajinách sú niektoré druhy chránené – v Poľsku napríklad smrčky a hríb satanský.
- Pochybnosti? Hubový poradca. Obráť sa na mykologickú poradňu; v Poľsku posudzujú huby hygienické stanice bezplatne – viac v našej časti bezpečnosť.
Aplikácia Gribo pomáha učiť sa znaky a varuje pred dvojníkmi, ale určenie z fotky hubového poradcu nenahradí. O tom, či sa huba dá jesť, rozhoduje hubový poradca alebo mykológ, ktorý exemplár prezrie naživo.
Pri podozrení na otravu volaj 155 alebo 112, odlož zvyšky húb a vezmi ich so sebou do nemocnice. Viac sa dočítaš v našej časti otravy hubami a bezpečnosť.
Časté otázky
Ako odlíšiť bedľu od muchotrávky?
Bedľa vysoká má šupinatý klobúk, hrubý posuvný prsteň a hlúbik s hnedou, hadovitou kresbou, ale nemá pošvu. Muchotrávky majú prsteň neposuvný a pri báze hlúbika hľuzu – v pošve alebo s lemom. Preto si vždy prezri celú plodnicu aj s bázou.
Je čírovka zelenkastá jedovatá?
Dnes sa považuje za nebezpečnú hubu. Boli po nej opísané ťažké, vrátane smrteľných otráv s rozpadom svalov. Nezbieraj ju.
Čím sa líši ušiak od smrčka?
Smrčok má klobúk s pomerne pravidelnými komôrkami ako plást a v reze je vnútri dutý. Ušiak má klobúk zvráskavený ako mozog a v reze vidno nepravidelné komôrky. V Poľsku sú smrčky chránené, takže sa tam aj tak nezbierajú.
Kde si overiť, či huba nie je jedovatá?
V mykologickej poradni alebo u hubového poradcu; v Poľsku huby bezplatne posúdia hygienické stanice. Aplikácia a atlas pomáhajú pri učení, ale nenahrádzajú posúdenie exemplára odborníkom.
Čo robiť pri podozrení na otravu hubami?
Volaj 155 alebo 112, odlož zvyšky húb a vezmi ich so sebou do nemocnice. O ďalšej liečbe rozhodnú lekári.