Tylopilus felleus

Opis

Hríb žlčový je hribovitá huba so svetlohnedým alebo mäsovohnedým, semišovým klobúkom širokým do 12–15 cm, s dlhými rúrkami, ktoré sú za mlada biele a vekom ružovejú. Hlúbik je bledší ako klobúk a pokrytý hnedou sieťkou s veľkými očkami. Dužina je biela, pri reze nemení farbu a vyzerá chutne, ale je mimoriadne horká.

Rastie od júna do októbra, najmä v ihličnatých lesoch na kyslých pôdach, v mykoríze s borovicami, ale aj pod bukmi a dubmi. V Poľsku je bežný.

Mladé plodnice sa často zamieňajú s hríbom smrekovým a kozákom brezovým. Najistejšími znakmi sú ružovejúce póry a tmavá sieťka na bledšom hlúbiku. Nespoliehajte sa na chuť ako na metódu určenia. Jeden exemplár môže pokaziť celé jedlo, pretože horkosť sa počas varenia zintenzívňuje.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer do 12–15 cm (výnimočne do 30 cm v Severnej Amerike). Za mlada polguľatý, potom vypuklý, nakoniec sploštený. Povrch najprv plstnatý a semišový, potom hladký, matný. Farba svetlohnedá, mäsovohnedá, sivožltá až orechovohnedá. Pokožku nemožno olúpať.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Rúrky dlhé (2–3 cm), póry presahujú okraj klobúka a sú prirastené k hlúbiku; od dužiny sa ľahko oddelené. Za mlada biele, potom bledoružové; po poškodení špinavovínové, karmínové alebo hnedasté, vekom s hrdzavohnedými škvrnami. Póry malé (1–2 na 1 mm).

Hlúbik

Výška do 14 cm (popisy uvádzajú aj 7–10, zriedka 20 cm), hrúbka 2–4 cm, na báze do 6 cm; plný, u mladých exemplárov súdkovitý, u starších kyjakovitý, bledší ako klobúk. Pokrytý zreteľnou hnedou sieťkou s veľkými očkami (tmavá na bledom podklade). Prsteň chýba.

Dužina

Biela alebo krémová, pod pokožkou klobúka ružovkastá, pri reze môže nadobudnúť ružovkasté odtiene; nemodrie. Za mlada tvrdá, u starších exemplárov mäkká a špongiovitá. Vôňa slabá, príjemná alebo mierne nepríjemná. Chuť mimoriadne horká; neodporúča sa ju ochutnávať, nieto ešte jesť.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach ružový, hnedastý s červenkastým alebo ružovým odtieňom. Výtrusy vretenovité až elipsoidné, hladké; veľkosť 10–17 × 3–6 µm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Pozemná mykorízna huba, s borovicou a inými ihličnatými a listnatými stromami (často pod bukom a dubom). Obľubuje kyslé, dobre priepustné pôdy. Niekedy na kmeňoch, pňoch a tlejúcom dreve. Plodnice zriedka napádajú hmyz; môžu byť parazitované plesňou Sepedonium ampullosporum. Plodnice silne kumulujú rádioaktívne cézium-137.

Rozšírenie. Severná Amerika (až po Mexiko a Strednú Ameriku), Európa, Ázia (vrátane Japonska, Kórey, Číny, Pakistanu). V Európa rozšírená; v Poľsku bežná v ihličnatých lesoch. V Poľsku nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. Od júna do konca októbra (v niektorých regiónoch do novembra).

S čím si ju možno zameniť?

• Boletus edulis (hrib smrekový) — Póry hribu žlčového vekom ružovejú (u hribu smrekového biele, potom žltozelené); sieťka na hlúbiku hribu žlčového je tmavá na bledom podklade (u hribu smrekového bledá na tmavom); dužina hribu žlčového je veľmi horká.
• Boletus reticulatus (hrib dubový) — Dužina hríba dubového nie je horká; póry vekom žltkasté, nie ružové.
• Leccinum scabrum (kozák brezový) — Mladé exempláre sa občas zamieňajú; hrib žlčový má ružové póry a hnedú sieťku namiesto tmavých šupín na hlúbiku a horkú dužinu.
• Rubroboletus satanas (hrib satanský) — Hovorovo nazývaný „satan“, vzácny a jedovatý; má červené póry.
• Boletus badius (suchohríb hnedý), Xerocomus subtomentosus (suchohríb plstnatý) — Žlté rúrky; suchohríb hnedý má dužinu, ktorá modrie; suchohríb plstnatý má štíhly hlúbik a žlté póry.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• V slovenských lesoch si neskúsení zberači podhríb žlčový často zamieňajú s hríbom dubovým alebo hríbom smrekovým, pretože ich mladé plodnice majú veľmi podobný vzrast a zamatový povrch klobúka.
• Na území Slovenska je tento druh hojne rozšírený najmä v ihličnatých lesoch na kyslom podloží a nepatrí medzi chránené huby ani do červeného zoznamu ohrozených druhov.
• Medzi slovenskými hubármi sa preň vžilo ľudové pomenovanie žlčák a od podobných hríbov ho v našej prírode spoľahlivo odlišuje tmavá sieťka na hlúbiku spolu s ružovkastým odtieňom pórov.