Amanita verna

Opis

Muchotrávka jarná je celá biela huba s klobúkom širokým 5–10 cm, s bielymi, voľnými lupenmi, ovisnutým prsteňom a hľuzovitou bázou hlúbika zasadenou do vrecovitej pošvy. Pošvu treba vyhrabať, pretože je často ukrytá v lístí.

Rastie v listnatých lesoch a parkoch, najmä pod dubmi, od mája alebo júna do augusta. Podľa niektorých opisov sa v Poľsku nevyskytuje a exempláre iných bielych muchotrávok sa kedysi opisovali pod týmto názvom; iní ju považujú za vzácny druh v južnom Poľsku.

Ľahko sa dá zameniť za mladé pečiarky, ako aj za muchotrávku končistú a bielu formu muchotrávky zelenej (všetky sú smrteľne jedovaté). Zberajte biele huby s lupenmi len vtedy, keď ste si istí druhom; jed sa nedá v kuchyni odstrániť.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer asi 5–10 cm. Biela alebo krémová, povrch hladký alebo mierne vláknitý, prípadne so zvyškami závoja. Za mlada vajcovitá alebo polguľovitá, v dospelosti konvexná alebo plochá; okraj hladký, špicatý.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene biele, voľné (neprirastené k hlúbiku), s hladkými alebo vločkatými ostriami. Niekedy sa opisujú ako riedke.

Hlúbik

Výška asi 7–10 (až 12) cm, priemer asi 1–1,5 cm; bieliaca až zelenkastá, často so zúbkovým vzorom a vločkatým povrchom, takmer valcovitá, smerom nahor sa mierne zužujúca. Prsteň biely, ovisnutý, ryhovaný, často roztrhnutý; hlúbik nad ním hladký. Báza hľuzovitá s vrecovitou pošvou, u starších plodníc nažltlá.

Dužina

Biela. Vôňa sladkastá, chuť sa niekedy opisuje ako oriešková – nesmie sa nikdy skúšať; neochutnávajte dužinu žiadnej podozrivej huby. Reakcia s KOH (20%): opisy uvádzajú rôzne výsledky – žltne alebo nemení farbu (varieta decipiens z južnej Európy – oranžovožltá).

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy biele, okrúhle až elipsoidné, hladké, amyloidné, 8–10 × 7–9 µm.

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba. Rastie v listnatých lesoch a parkoch, najmä pod dubmi; širšie sa opisuje z listnatých lesov a spod stromov rôznych druhov.

Rozšírenie. Severná pologuľa: Európa, Japonsko; výskyt v Severnej Amerike je sporný. V Poľsku zriedkavá, najmä na juhu; niektoré opisy uvádzajú, že sa tam nevyskytuje a že staré poľské správy sa týkali bielych exemplárov muchotrávky bielej alebo muchotrávky zelenovhatej – tento nesúlad treba vyriešiť. Nie je zákonom chránená.

Tvorba plodníc. V strednej Európe od júna do augusta, v južnej Európe od mája (opisy uvádzajú aj jar).

S čím si ju možno zameniť?

• Amanita virosa (muchotrávka končistá) — Klobúk menej kužeľovitý; v teste s KOH poskytuje oranžovožltú reakciu, zatiaľ čo A. verna žltú. Obidve sú smrteľne jedovaté.
• Amanita phalloides var. alba (biela forma muchotrávky zelenej) — Na rozdiel od A. verna nevyvoláva s KOH žltú reakciu; v teréne sa len ťažko odlišuje, taktiež smrteľne jedovatá.
• Agaricus spp. (pečiarky, najmä A. campestris, mladé plodnice) — U mladých pečiarok sú lupene najskôr biele, neskôr ružovejú a tmavnú; muchotrávka má biele lupene, biely výtrusný prach, prsteň a pošvu na báze hlúbika. Už v roku 1780 Bulliard varoval pred jej zámenou za pečiarku poľnú.
• Amanita citrina (muchotrávka citrónovožltá), Amanita gilbertii, muchotrávka hrubopošvová — Niekedy sa zamieňajú; podrobné rozdiely – žiadne údaje.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na Slovensku patrí muchotrávka jarná k veľmi vzácnym teplomilným druhom a vyskytuje sa takmer výlučne v najteplejších južných oblastiach krajiny v presvetlených dubových lesoch.
• Pre svoju vzácnosť a úbytok prirodzených stanovíšť je zaradená v Červenom zozname húb Slovenska medzi ohrozené taxóny.
• V slovenských lesoch býva v teréne často zamieňaná s mladými bielymi pečiarkami, od ktorých ju spoľahlivo odlišuje kalichovitá pošva na báze hlúbika ukrytá v lístí.