Amanita phalloides

Opis

Muchotrávka zelená je veľká huba s klobúkom širokým 5–15 cm, zvyčajne v odtieňoch zelenej, olivovej alebo sivozelenej, niekedy takmer bielej. Má biele, husté lupene, ovisnutý prsteň na hlúbiku a hľuzovitú bázu vyrastajúcu z vrecovitej, belavej pošvy. Pošva je často ukrytá v lístí, takže pri každej lupenatej hube musíte dôkladne vykopať bázu hlúbika.

Rastie od júna do novembra, najčastejšie pod dubmi, ale aj pod bukami, brezami, hrabmi a inými stromami, v listnatých a zmiešaných lesoch, jednotlivo alebo v malých skupinách. V Poľsku je bežná.

Ľahko si ju možno pomýliť s plávkami, pôvabnicou žltou a mladými pečiarkami. Prítomnosť prsteňa a pošvy spolu s bielymi lupeňmi je vodidlom, ale nesmiete sa spoliehať na jediný znak. Ak si nie ste istí druhom, hubu nezbierajte a nejedzte. Jed sa nedá v kuchyni odstrániť.

Určovacie znaky

Klobúk

Priemer 5–15 cm; v mladosti poluloptovitý, potom zvoncovitý až vypuklý, nakoniec sploštený. Povrch hladký, na okraji striekavý, s radiálne usporiadanými vláknami, ľahko sa šúpe, za vlhka lepkavý. Farba bielo-zelená, olivovo-zelená, sivozelená alebo hnedozelená, zvyčajne bledšia na okraji, niekedy žltkastá; vyblednutá slnkom, po daždi a u starých jedincov. Existuje aj úplne biela forma. Na klobúku môžu byť biele zvyšky všeobecnej plachtičky. Farba klobúka je premenlivá a nie je diagnostickým znakom.

Hymenofor (spodná strana klobúka)

Lupene husté, voľné (nepripojené k hlúbiku), biele, u starých jedincov s miernym žltkasto-zelenkastým nádychom. U mladých plodníc ukryté pod plachtičkou.

Hlúbik

Výška 8–15 cm, hrúbka 1–2 cm, valcovitá, biskavá so žlto-zeleným alebo sivo-olivovým nádychom; hladká nad prsteňom, s jemnými šupinami pod prsteňom, niekedy tvoriaca cik-cak vzor. Prsteň ovisnutý, biely až žltkastý, asi 1–1,5 cm pod klobúkom. Báza hluzovitá (do asi 4 cm), obklopená vysokou, bielou, vrecovitou, rozstrapkanou a odstávajúcou pošvou, často ukrytou v lístí – musí byť odkrytá na identifikáciu.

Dužina

Biela, pri reze nemení farbu. Vôňa slabá a sladkastá (medová) u mladých jedincov, vekom silnejšia, presladená a nepríjemná; u starých jedincov niekedy opisovaná ako vôňa zemiakov. Chuť je niekedy opisovaná ako príjemná – nesmie sa nikdy testovať; neochutnávajte dužinu tejto ani žiadnej podozrivej huby.

Výtrusný prach a výtrusy

Výtrusný prach biely. Výtrusy hladké, široko elipsoidné až takmer guľovité, amyloids (s iódom modrejú). Veľkosť: 7–12 × 6–9 µm (popisy uvádzajú rôzne rozsahy; nachádzajú sa aj 8 × 11 µm a 8–10 µm).

Stanovište a rozšírenie

Ekológia. Mykorízna huba (ektomykoríza). V Európe je hlavným partnerom dub, tiež buk, gaštan jedlý, pagaštan konský, breza, lieska, hrab, borovica a smrek. Rastie najčastejšie na neutrálnych alebo zásaditých pôdach, ale aj na kyslých. V Severnej Amerike boli opísané populácie spojené s borovicou.

Rozšírenie. Pôvodom z Európy, kde je rozšírená od južnej Škandinávie po oblasť Stredozemného mora; bežná v celom Poľsku. Zavlečená okrem iného do Severnej Ameriky, Austrálie, Južnej Ameriky, južnej Afriky a Nového Zélandu; teraz sa nachádza na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Rastie jednotlivo alebo v malých skupinách, najmä v listnatých lesoch, tiež zmiešaných lesoch. V Poľsku právne chránená nie je.

Tvorba plodníc. Jún až november.

S čím si ju možno zameniť?

• Tricholoma equestre (pôvabnica žltá) — Lupene žlté, nie biele; žiadny prsteň ani pošva. Teraz sa považuje za nebezpečnú po sérii otráv vo Francúzsku.
• Russula virescens (plávka modraslávová), Russula aeruginea (plávka trávovozelená) — Dužina krehká, bez prsteňa a pošvy. Muchotrávka zelená má prsteň, pošvu a voľné lupene.
• Agaricus campestris a iné pečiarky (najmä mladé plodnice a biela forma muchotrávky zelenej) — Dospelé pečiarky majú tmavé lupene, zatiaľ čo muchotrávka zelená má biele lupene a biely výtrusný prach. U mladých jedincov sú lupene ukryté, čo zvyšuje pravdepodobnosť chýb.
• Tricholoma portentosum (čírovka obyčajná) — Čírovka nemá prsteň ani pošvu na báze hlúbika; muchotrávka zelená má oboje.
• Amanita citrina (muchotrávka citrónovožltá) — Niekedy zamieňaná s muchotrávkou zelenou; podrobné rozdiely – žiadne údaje.

Nikdy sa nespoliehaj na jediný znak. Ak si nie si istý – nezbieraj ju; ukáž hubu kvalifikovanému hubovému poradcovi.

Zaujímavosti

• Na slovenskom území sa hojne vyskytuje predovšetkým v teplých dubových a bukových lesoch južných oblastí či Malých Karpát, zatiaľ čo vo vysokohorských polohách sa prakticky nenachádza.
• V staršej slovenskej odbornej literatúre sa tento druh bežne označoval názvom muchotrávka hľuznatá, odvodeným od nápadne zhrubnutej spodnej časti hlúbika.
• V slovenských lesoch býva najčastejšie zamieňaná s plávkou trávovozelenou alebo mladými pečiarkami, ktoré však na rozdiel od nej nemajú kalichovitú pošvu na báze hlúbika.